Obezita - kde hľadať páchateľa?

 V realite je všetko inak. Ako inak. Nielenže lekári prvej inštancie, ako im všetci hovoríme „obvoďáci“, obezitu neriešia. Nemajú to v náplni práce. Dokonca, súc si vedomí svojej neschopnosti obezitu riešiť (ide o neschopnosť odbornú i legislatívne), robia sa, že nič, prípadne majú akési „poznámky“ smerom k pacientovi, vo výnimočných prípadoch ho odkážu k obezitológovi či endokrinológovi - a čuduj sa svete, niekedy tiež do poradne pre výživu. Fakt.

Ako je toto možné? Jednoducho. Lekári sa neradi púšťajú do riešenia, liečby, obezity. Sú si vedomí, že elegantné riešenie, spočívajúce v predpísaní niekoľkých liekov, v prípade obezity neexistuje, alebo presnejšie - lieky, nazývané anorektiká, fungujú len počas ich podávania, teda neliečia. Okrem toho mnohé z nich sa ukázali rizikové a boli z trhu stiahnuté. Principiálne nemožno liečiť chorobu, ktorej príčina je neznáma. V prípade obezity je situácia komplikovaná aj preto, že je to situácia, vyvolaná súhrou pôsobenia mnohých vplyvov. Z nich len časť možno pripísať nevhodnému, rizikovému, správaniu obézneho. Tou druhou sú okolnosti nezávislé na jeho správaní a vôli, ide o vplyv genetických, epigenetických a nutrigenomických faktorov.

Pritom obezita nie je len záležitosťou fyzickou, ale aj - ak nie predovšetkým - psychickou

A ani to nie je všetko. Doteraz totiž nie je jasné, v akom telesnom a zdravotnom stave musí človek byť, aby bolo možné vyhlásiť ho za chorého, čiže za morbídne obézneho. Iste, používa sa číslo zvané Body Mass Index (BMI) - nech si hovoria obezitológovia čo chcú, pre narastúci rad kolegov je hodnota BMI svojou výpovednou hodnotou diskutabilná. Jednoduchý príklad - mnoho ľudí má vysokú hodnotu BMI, čiže sú teoreticky obézni, bez toho aby išlo o patologické zmnoženie tukového tkaniva - sú to napríklad športovci a ťažko manuálne pracujúci. To je len ukážka zložitosti problému aj jeho riešenie. Nestrácajme čas diskusiami o relatívnych detailoch.

Obezita je multifaktoriálny problém, dôsledok pôsobenia celého komplexu vplyvov. Mnohé z nich sú vrodené, ďalšie získané v priebehu života v dôsledku vplyvu tzv. obezogénneho prostredia - sem patria nevhodná a nadbytočná strava, v dôsledku jej nízkej biologickej hodnoty paradoxne spôsobujúca skrytú podvýživu, ďalej minimálna fyzická aktivita, k tomu permanentný, teda neriešiteľný stres, nedostatok spánku a u mnohých ľudí tiež negatívny vplyv liekov. Možno som mal najprv pripomenúť vplyv veku a pohlavia. U žien totiž do hry vstupuje predčasná a potom dlhodobá hormonálna antikoncepcia a neskôr aj hormonálne zmeny vplyvom opakovaných tehotenstiev, dojčení či nedojčení - a to všetko nakoniec prechádza do situácie, keď vplyvom veku dôjde k prechodu. Jedna hormonálna búrka za druhou.

Ďalšími, situáciu komplikujúcimi okolnosťami, sú laické pokusy o aplikáciu krátkodobých redukčných diét, prípadne len suplementov podporujúcich metabolizmus a v neposlednom rade nekriticky a nesprávne používané špecifické výživové štýly. Mimochodom, toto všetko je diskutované v mojej poslednej publikácii Na čo sú diéty (nakl. Ikar - Euromedia 2016).

Existuje riešenie?

Obezita je (alebo nie je?) choroba, ktorej odstránenie alebo prinajmenšom prevencia či liečba zamestnáva celé desiatky rokov stovky vedcov. Tí hľadajú LIEKY. Niečo o tom viem, ale tu nemá zmysel to rozoberať, pretože sa stále, napriek skvelým lekárskym diagnostickým technikám, vrátane lúštenie genómu, stále ide len o experimenty. Zvláštne, však? Príčinu vidím v tom, že vedci sa zameriavajú predovšetkým na objav lieku. Iba niektorí z nich študujú možnosti prevencie. Analyzujú napríklad vplyv obezogénneho prostredia. Tragikomické na tom je, že riešenie naopak ponúkajú laici a to vrátane médií. Neustále sa čudujem. Čím väčší nezmysel, tým ústretovejšie ho laická verejnosť prijíma.

Terapeutické postupy aktuálne zahŕňajú aplikáciu tzv. termogénnych látok, bohužiaľ často až na úrovni látok návykových, zvyšujúcich metabolický obrat v kľudových podmienkach. Ďalej sa používajú anorektiká, opäť chemické lieky, tlmiace chuť do jedla, väčšinou až na úrovni mozgu, teda v podstate psychofarmaká, ďalej rôzne formy cumlíkov, čiže objemového krmiva, to znamená vlákniny. Na obezitologických pracoviskách sa používa kombinácia vyššie uvedených liekov s prísnou energeticky reštriktívnou Hyperproteínovou diétou a častou pohybovou aktivitou. Tento postup je však časovo aj ekonomicky náročný, okrem toho je sprevádzaný takmer 100 % výskytom jo-jo efektu. Škoda času aj peňazí. Okrem toho sa tieto metódy približujú - ako to povedať, aby sa výraz nedal napadnúť - no, niečo ako kritické obmedzenie osobnej slobody. Ani to však nie je riešenie, pretože takých obmedzujúcich zariadení je veľmi málo. Niet divu, že obezitológovia si obľúbili rôzne varianty úkonov v rámci tzv. bariatrickej chirurgie. Ide o invazívne zákroky, preto i relatívne rizikové, a hoci je efekt mnohokrát mimoriadny, jedným z mnohých rizík je napríklad vznik ťažkej podvýživy. Osobne som sa stretol s ľuďmi, ktorí aj bandáž žalúdka „prejedli“. A keby len to. Po odstránení mechanickej prekážky väčšinou dôjde k jo-jo efektu.

Neprináleží mi hodnotiť oprávnenosť bariatrie ani možné nepriaznivé vedľajšie efekty. Pokúsim sa zamyslieť nad príčinami a následne možnosťami včasnej, čiže primárnej prevencie. Na škodu nebude uviesť základné postupy nelekárskej nutričnej ​​a pohybovej intervencie v prípade, keď je jasné, že obezita je nebezpečne blízko morbídnemu štádiu. Avšak zaujímavá je tiež problematika silnej nadváhy a obezity, ktorá je pod hranicou morbidity. Nutričnej ​​intervencii sa budem venovať až v niektorom z ďalších článkov.

PREVENCIA začína už prenatálne

Nespochybniteľným faktom je konštatovanie, že obezita sa začína už u rodičov. A keby len to. Ukázalo sa, že vplyv majú rodové dispozície niekoľko generácií späť. Dôkazy nechcite, toto nie je vedecké pojednávanie. Avšak čo tu bude uvedené, vychádza zo serióznych vedeckých štúdií. Pre dieťa, čiže toho posledného z rodovej línie, je to do značnej miery osud. Áno, svojím spôsobom to je kruté. Prinajmenšom to znamená, že sa takto „hendikepovaný“ človek musí sám k sebe správať veľmi zodpovedne. To možno očakávať až po tom, čo dostane rozum. A to môže byť dosť neskoro, pretože už školopovinné deti prepadajú depresii potom, čo ich vlastní rodičia alebo nemilosrdné okolie začne ponižovať. Takéto situácie možno korigovať. Len sa to musíte naučiť. Samozrejme to je nespravodlivé - bohužiaľ mnohým rodičom chýba zodpovednosť voči sebe aj svojim deťom. Apelujem preto na mladých ľudí, ktorí sú potenciálnymi rodičmi - pristupujte k rodičovstvu zodpovedne! Keby som nemal tak intenzívne dlhú prax, nemal by som dôvod upozorniť na jasné fakty.

Riziko obezity stúpa, už keď jeden z rodičov trpí obezitou (riziko je väčšie v prípade obezity matky) a hraničí takmer s istotou, ak sú obézni obaja rodičia a ešte ku všetkému majú obezitu vo svojej rodovej línii.

Nemôžem nespomenúť problémy obéznych žien, trpiacich zníženou fertilitou, ktorá sa rieši aplikáciou IVF (umelé oplodnenie). Tomu však predchádza tzv. hormonálne príprava - tá je väčšinou spúšťačom ďalších problémov, prinajmenšom však vzostupu váhy. Chápem, že každá žena má právo byť matkou. Viac sa tejto téme nebudem venovať, je až príliš citlivá a ja by som bol nerád nesprávne pochopený.

Prevencia začína vysvetlením budúcim mamičkám, že nie je jedno, ako sa stravujú pred počatím a potom v priebehu gravidity, pričom minimálne rovnako dôležité pre zdravie dieťaťa je obdobie dojčenskej a batoleneckej výživy.

Ide o to, že výživa matky je súčasne výživou plodu! To sa nerovná snahe jesť veľa, naopak. Dôležité je jesť relatívne umiernene ale o to lepšie, čiže kvalitne. Odporúčam vyhýbať sa chémii v potravinách, ako je to len možné, rovnako tak potravinovým alergénom a bežnému cukru v akejkoľvek jeho podobe, teda vrátane cereálnych sirupov. Ale to som už riešil v niektorých svojich publikáciách.

Tehotné ženy majú v podvedomí uložené chybné informácie, napríklad že gravidita mení chute, ktorým je potreba vyhovieť, pretože si to organizmy ženy a bábätka žiadajú. To je omyl. Organizmus tehotnej ženy si to síce žiada, ale nie preto, že by to bolo pre ňu aj pre plod životne nevyhnutné. Je tomu tak preto, že vplyvom vývoja plodu a meniacich sa hladín hormónov dochádza aj k zmenám chute. Akési ľudové zvyky, riešiace problémy tehotných žien, môžu byť podložené ľudovou tradíciou a skúsenosťou babičiek, pravdou však je, že ony nepremýšľali o dôsledkoch na plod!

Záverom tejto časti textu môže byť upozornenie, že vzostup váhy nad cca 15 kg môže (je) byť spojený so zdravotným rizikom. Ak teda nie je vyvolaný systematickým prejedaním - ale to je tiež zdroj rizika.

Prevencia i riešenie je v spôsobe starostlivosti rodičov o dieťa

Dieťa je po narodení po veľmi dlhú dobu úplne závislé najprv na matke, potom na rodine. Dojčenie by malo byť morálnou povinnosťou matky. Tým chcem upozorniť na neoprávnenosť diskusií na tému kontaminácie materského mlieka chemikáliami. Neexistuje nič lepšie ako materské mlieko! Od tohto vyhlásenia ma neodradí absolútne nič, hoci bez zásadných zdravotných problémov žije veľa nedojčených detí. Ale ja si tým nie som istý. To, čo isté je, že príroda jasne naprogramovala, čo sa má diať. Ostatne, ženy, v ktorých prípade existuje reálna šanca kontaminácie materského mlieka chemikáliami - či snáď psychotropnými látkami či lieky, väčšinou dojčia veľmi krátko alebo vôbec nie. Pripomínam, že nedojčené deti v dospelosti bývajú náchylné k nadváhe. A keby len k nej.

Dieťa obéznych rodičov

Dieťa je kópiou svojich rodičov. Ako po stránke fyzickej, tak psychickej. Okrem toho v priebehu vývoja kopíruje správanie rodičov prakticky vo všetkom. Preto sú deti z asociálnych rodín tiež asociálne, dieťa z rodiny, kde sú obaja rodičia obézni, bude skôr či neskôr tiež obézne. Bude len kopírovať rodičov a ich rodovú líniu.

Dieťa rodičov, ktorí si nelámu hlavu nad tým, ako sa ich dieťa stravuje - doma aj mimo domova

V tomto prípade sú tri možnosti - buď je dieťa výživovo zanedbané a preto trpí podvýživou, tým skôr v situácii, keď je v rodine neustále napätie a jedlo sa podceňuje alebo na neho nie sú peniaze, alebo naopak, dieťa ponechané svojmu osudu v zmysle toto my rodičia riešiť nemusíme, pretože sme niekde čítali, že lenivý rodič je dobrý rodič. Dieťa v takej rodine má často možnosť kopírovať zlozvyky svojich rovesníkov alebo starších súrodencov bez toho aby bolo rodičmi poučené či varované. Treťou možnosťou je rozmaznávanie niektorým z rodičov alebo spolupracujúcich prarodičov, ktorí podľahnú citovému vydieraniu zo strany dieťaťa, alebo sa snažia mu kompenzovať nedostatok citu a rodinný či sociálny stres.

Nevhodný životný štýl už od útleho detstva

V tejto pasáži texte je pre mňa práca jednoduchá. Všetci dobre vieme, čo to je nezdravý životný štýl. Avšak mám obavy, že vývoj techniky predbehol vývoj psychiky človeka o celé desaťročia. Deti sa vyhýbajú fyzickej aktivite ako môžu, celé dni vysedávajú pri počítači či mobile, ponocujú, konzumujú jedlo pri počítači, teda vôbec nevnímajú čo a koľko jedia - k tomu nie je čo dodať. Ale aj v týchto podmienkach je tým najdôležitejším faktorom rodič! Ak dieťa ako vo sne zdvihne zadok od počítača a dôjde do špajze či chladničky, pretože podvedomie zavelí som hladný - a pretože niektorý rodič nič rozumné na večeru nepripravil, potom vždy siahne po tom, čo tam nájde. A rozhodne nie náhodou tam vždy nájde čosi sladké. Aké je ľahké skladovať cereálne guľôčky „plné zdravej vlákniny a obohatené vitamínmi a vápnikom“ a zaliať ich odtučneným mliekom, ideálne tiež nejako ochuteným. 

Príčina môže byť v hlave - v zmysle psychologickom

Nemôžem sa ubrániť (nielen) dojmu, že väčšina ľudí, trpiacich obezitou, je do svojho problému zahnaná vlastnou hlavou. Možno to povedať aj inak - mnoho ľudí rieši frustráciu prejedaním! V dôsledku toho môže dôjsť k poruche príjmu potravy - na jednej strane bulímia, na druhej anorexia. Väčšinou sa tieto stavy prelínajú alebo v seba prechádzajú. Ďalším rizikom je vznik závislosti. Bez pochýb, dobré jedlo je droga, pretože „ide cez mozog“. Ten je orgánom, ktorý v normálnej situácii reguluje príjem potravy v optimálnom rozmedzí. Ako je vidieť v praxi, ľahko zlyháva. Uznávam, zbaviť sa závislosti na akomkoľvek jedle je rovnako ťažké, ako v prípade návykových látok. Taký človek nutne potrebuje psychológa alebo skúseného life-coacha. Sám si s problémom nedokáže poradiť. Mne sa v praxi osvedčilo odporučiť klientom viesť si podrobný denníček, ktorý však musí jeho odborný coach pravidelne kontrolovať a klientovi vysvetľovať, kde zase urobil chybu. To však vyhovuje skôr ženám, muži to odmietajú, sú na takéto praktiky citliví. Oni sú predsa psychicky silní, preto nezlyhajú. Dobrú prognózu má klient, podporovaný najbližšími. Samozrejme, potrebné je ich rozlíšiť, čo je úprimná podpora a čo uštipačnosť a skrytý výsmech, motivovaný neláskou.

Príčina môže byť v hlave - v zmysle hormonálnom

Tým, čo za ideálnych podmienok udržuje stálu telesnú hmotnosť, je schopnosť organizmu také podmienky vytvoriť - tomu sa hovorí homeostáza. Znamená to, že vo vnútri je človek v stave, kedy všetko šliape ako má, čiže v harmónii. Tiež možno hovoriť o stálom (optimálnom) vnútornom prostredí. Do regulácie je zapojená celá batéria hormónov, navzájom kooperujúcich formou kaskády a vzájomne sa ovplyvňujúcich tzv. biologickú spätnou väzbou. Zmena produkcie jedného hormónu vyvolá odozvu všetkých ostatných. Akýkoľvek neprirodzený posun v produkcii ktoréhokoľvek z nich má ďalekosiahle dôsledky.

Príslovie, že problém je v hlave je výstižné, pretože celému regulačnému systému vládne jedna dôležitá časť mozgu ktorou je hypotalamus - a jeho výkonný orgán hypofýza. Hypofýza produkuje rastový hormón a rad tzv. releasing faktorov, stimulujúcich činnosť podriadených endokrinných žliaz. Tých, ktoré tvoria hormóny, ktorými sú štítna žľaza (tyroxín), nadobličky (kortizol a adrenalín), silným hráčom je slinivka (inzulín a jeho protihráč glukagón). Tým to zďaleka nekončí, pretože tukové tkanivo produkuje leptín, ktorému sa hovorí hormón sýtosti a žalúdok tvoria ghrelín, to je hormón hladu.

Silnými hráčmi, určujúcimi rozdielnu reakciu mužov a žien na príjem potravy a spôsob ukladania tuku v tele, sú pohlavné (steroidné) hormóny. Preto muži chudnú ľahšie ako ženy - minimálne do určitého veku. Spomínané hormóny používajú na sprostredkovanie svojho vplyvu výkonnej zložky v podobe tzv. tkanivových hormónov. A že ich je! Tými hlavnými sú inkretíny - GLP = glukagón-like peptid, a GIP = glucose dependent insulinotropic peptid, produkované bunkami tenkého čreva. Opäť sú to protihráči ako v prípade inzulínu s glukagónom. Ich produkcia je ovplyvňovaná bakteriálnym zložením črevnej mikroflóry - to je mimoriadne dôležité. Preto je nutné starať sa o zdravie svojho hrubého čreva. Pomocou napríklad probiotík spolu s vlákninou. Tieto dva hormóny fungujú ako kontrolné stanice určujúce, či v strave je málo alebo veľa tej ktorej hlavnej živiny. Viac GLP je produkovaného vplyvom vyššieho obsahu bielkovín v strave a znamená lepší metabolizmus, viac GIP je jedným z iniciátorov priberaniu.

V hre je aj tzv. autonómny nervový systém (ANS). Je to na vôli nezávislý regulátor činnosti mnohých orgánov, v tomto prípade žalúdočno-črevného aparátu. Tzv. neuropeptid Y je produkovaný sympatickou (to nie je synonymum pre byť sympatickým) zložkou ANS, súvisiacu aj s poplachovu reakciou v dôsledku stresu - vlastne to znamená tendenciu k priberaniu. A naopak - dostatok relaxácie a predovšetkým spánku spôsobí zníženie vplyvu tohto hormónu a teda obmedzenie rizika priberania. To je celkom zvláštne - a tiež to mnoho ľudí nezohľadňuje vo svojom životnom štýle!

Veľmi významným hráčom v regulácii telesnej hmotnosti je ešte jeden hormón, objavený nedávno a volá sa irisin. Vytvára sa vo svalovom tkanive vplyvom jej aktivity. Podporuje „spaľovanie“ tuku a súčasne pôsobí ako ochranca pred predčasným starnutím. Preto je tak dôležité cvičiť až do vysokého veku. Nakoniec pár slov o unikátnom hormóne, zvanom

Mots-c. Ten je produkovaný priamo v bunkách ich elektrárňami, ktorými sú mitochondrie - sú to akési bunkové kachle. Teda čím viac mitochondrií, tým menšie riziko vzniku nadváhy. Tomu sa tiež dá lapidárne povedať - rýchlejšie spaľovanie. To nie je výmysel ale realita, keď sa tvrdí, že niekto nepriberá aj keď veľa je - a to preto, že skutočne má rýchle spaľovanie.

Táto pasáž je veľa odborná, ale jednoduchšie to nedokážem. Súčasne z toho vyplýva, že ľudský organizmus je nesmierne zložitý. Čím viac sa v ňom „rýpeme, tým viac nám to začína byť jasné. Zato nám je ale menej jasné, ako to celé vlastne funguje,  predovšetkým, keď to nefunguje, tak prečo a čo s tým! Problém je v tom, že spomínaná zložitosť bráni lekárom prísť na skutočnú príčinu väčšiny zdravotných ťažkostí. Nečudujte sa, keď sa dočítate, že príčina ochorenia nie je známa - je to tak u väčšiny chorôb. Keď nie je známa príčina, ako môže byť známa liečba? Takže to potom nie je liečba, ale potláčanie nepríjemných symptómov ochorenia. A toto je tiež príčina faktu, že v mnohých prípadoch zlyháva nielen liečba, ale aj starostlivosť poradní. Nie je to ich zlyhanie, je to dané tým, že príčina problémov je nejasná. A to ešte nepíšem o tom, že ako pacienti sú nedisciplinovaní a zabúdajú brať predpísané lieky, tak sú nedisciplinovaní aj klienti poradní. Nie je férové, keď zo svojho neúspechu obvinia špecialistu.

A čo strava?

Správna výživa musí byť personalizovaná. Pokusy o presadenie jednotkového čiže univerzálneho spôsobu stravovania zlyhávajú, a v prípade kedy sú umelo uprednostnené formou hromadného stravovania v školách a mnohých veľkých podnikoch, sú jednou z hlavných príčin nielen nadváhy, ale aj celého radu ďalších - povedzme mierne - ťažkostí. V týchto zariadeniach sa predovšetkým šetrí na nákladoch, teda ako na surovinách, tak na platoch kuchárov - a podľa toho kvalita jedla vyzerá.

Verejnosť možno rozdeliť do dvoch odlišne veľkých skupín - tá väčšia stravovanie nerieši a pristupuje k nemu štýlom jem čo mi chutí. V skutočnosti riadi ich stravovanie ich podvedomie, kde má uložené informácie o tom, čo človeka naučil spôsob stravovania v rodine a v škole. Početne výrazne menšiu skupinu ľudí výživa zaujíma - to však u mnohých vyvoláva stres v dôsledku nekončiacej polemiky odborníkov, navyše odborne i obsahovo nevhodne prezentované rôznymi informačnými kanálmi.

Klienti poradní pochopiteľne očakávajú riešenia. Vďaka sofistikovanému systému práce kliník NUTRIADAPT dostanú individualizovaný návrh jedálnička a mnoho realizačných rád. Po skončení programu je už len na nich, či to všetko využijú k nastavenie optimálneho spôsobu stravovania. Akonáhle totiž opustia individuálny režim a vrátia sa k starým návykom, všetky pôvodné problémy sa vrátia. Záverom musím objektívne uznať - nikto nie je dokonalý a natoľko odborne zdatný, aby mohol povedať - robte to, ako vám odporúčam - inak nie, pretože len ja viem, ako to je správne. Z toho vyplýva, že na klinikách NUTRIADAPT nutne nemusia byť všetci klienti ihneď úspešní. Niekedy je naozaj náročné nastaviť správny jedálniček - a prehovoriť klienta k súbežnej zmene životného štýlu.