Nechudneme kvôli maličkostiam. Keď sa ich ale spojí viac ...

Ale veď to je jednoduché! Jeme veľa, jeme nevhodne, hýbeme sa VEĽMI málo. Problém je o to väčší, ak máte zdravotné problémy a teda používate akési lieky. Tie majú "akési" vedľajšie účinky, medzi ktorými je napríklad spomalenie metabolizmu. Alebo zhoršenie využiteľnosti stravou prijímaných dôležitých mikroživín. Pravda, medikácia nie je "maličkosť". Isteže je vynútená okolnosťami, takže nie je dôvod ju spochybňovať. Napriek tomu - kto z tých, ktorí konzumujú lieky, sa ešte nesťažovali, že mu "zničili žalúdok"? Avšak, naozaj existujú nejaké konkrétne "maličkosti", ktoré kazia snahu aj tých relatívne zdravých, pokúšajúcich sa schudnúť?

Odborníci neprestávajú hľadať (všetky) príčiny, ktorých odstránenie by (teoreticky) mohlo hrať dôležitú (negatívnu) rolu v snahe o redukciu nadváhy. Pokúša sa vytvoriť techniky (odporúčania, výživové štýly), ktoré by raz a navždy a pritom "bezbolestne" problém vyriešili. A tak nie je divu, že niektorí z nás angažovaných v tejto problematike, špekulujú o nepriaznivom vplyve "maličkostí vo výžive".

Odborníci by mali ísť viac do hĺbky

Zamýšľam sa nad okolnosťami, sprevádzajúcimi spôsob stravovania, nad oprávnenosťou "princípov" všetkých možných diét a nových výživových smerov, medzi ktorých autormi dominujú na jednej strane lekári alebo vedci (naozaj!), a na druhej strane naivný, zato sebadôverou sršiaci "poučení" (?) laici. Napriek tomu konkrétne "konečné riešenie" stále neexistuje. Moja dlhoročná prax "v teréne" ukazuje na jednu zásadnú chybu, ktorá vysvetľuje príčiny neúspechu. Známym expertom na výživu, rovnako ako vedcom, analyzujúcim príčiny obezity a formulujícím výživové odporúčania, by som odporučil intenzívnu prax!

Mali by analyzovať zápis jedálnička klientov, porovnať ho s anamnézou osobnou aj rodinnou, vziať do úvahy medikáciu a životný štýl, ale aj vplyv psychiky. Len tak by objavili štúdiami prehliadané drobnosti, ktoré sú podľa môjho názoru kľúčom k riešeniu. Zistili by totiž, o čom je život a reálna výživa populácie. Pochopili by, že väčšina verejnosti nemá ani najzákladnejšie povedomie o tom, ako by sa mala stravovať, nieto aby sa zamyslela nad významom tu diskutovaných "výživových maličkostí".

Začnem konštatovaním, že nemožno definovať rozdiel medzi "maličkosťou a kardinálnou chybou". Ide len o uhol pohľadu. Totiž kardinálna chyba vznikne súčtom vplyvu maličkostí.

Dobrá rada nad zlato?

Som v situácii, keď toto úslovie platí. Napriek tomu "dobrých rád" je vďaka informačnej explózii ako húb po daždi. Stačí otvoriť Google. Preskúmať Wikipédiu. Prevetrať Facebook. Preveriť sortiment publikácií v kníhkupectvách. Alebo miesto počítačových hier sledovať špecializované stránky venované výžive a cvičeniu a popisu alternatívnych výživových štýlov či redukčných diét. Lenže kameň úrazu je v tom, že v dnešnej dobe nikto nemá čas na sebavzdelávanie a tým menej na realizáciu nejakých odporúčaní.

Mnoho ľudí dokonca nevie variť alebo variť vyslovene odmieta. Výsledkom je realita, totiž fakt, že verejnosť požaduje "jednoduché odporúčania v instantnej forme". Ľudia nemajú čas učiť sa chudnúť a variť. Od toho sú predsa odborníci, aby ich problémy vyriešili za nich. Vlastne, aj keby to bolo možné, odborník vás nebude kontrolovať 24 hodín denne a nebude za vás nakupovať a variť. Inými slovami, váš cieľ je vaše rozhodnutie a vaše úsilie ho dosiahnuť. Budete sa musieť spoľahnúť na odborníka. Ale ten sa s vami nebude hádať, že jeho odporúčania sú správne - na to zase nemá čas on. A to znamená, že musíte uvažovať štýlom:

                                       Zmena je život a život je zmena. Čo chcem, za tým si musím ísť.

Instantné odporúčania od médií

Žijeme v "dobe informačnej". Čo chcem vedieť, nájdem na nete. Otázkou je, či to vedieť chcem. Na druhej strane na nete a v médiách je (protichodných) informácií toľko, že sa nečudujem, keď to veľa ľudí vzdá, ak nenájde žiadané instantné odporúčania. A ešte horšia situácia nastane, keď ich použije, ale ony ( "prekvapivo"?) po pár dňoch či týždňoch nefungujú! Áno, až tak netrpezliví sú tí, ktorí sa snažia schudnúť! Nechápu, že to, čo "budovali" celé roky, nemožno bez následkov stratiť za pár týždňov.

V dôsledku vyššie popísaných okolností mám porozumenie pre verejnosť, ktorá si vďaka dezinformáciám kladie otázku "tak čo mám jesť"? Ale nasledujú hneď otázky ďalšie - existujú vôbec zdravé potraviny, je možné vyhnúť sa chémii v potravinách, čo mám piť a koľko? A predovšetkým sa vynárajú úplne principiálne otázky, ktoré možno formulovať jediným slovkom - PREČO? A čo to je, tá keto-diéta či ketóza alebo paleo, a vôbec, nie je ideálne byť vitariánom či vegánom? A ďalšie otázky nasledujú - kde mám vziať peniaze na "bio" alebo prinajmenšom kvalitné potraviny, a čo keď je pravda, že je to podvod?

Prečo sa vyhýbame pohybu?

V súvislosti s moderným spôsobom života je evidentné, že jednou z kľúčových "maličkostí" je minimalizácia fyzickej aktivity. Aktuálne sú medzi nami takí (a je ich stále viac), ktorí takmer nevychádzajú z domu, nieto aby sa pravidelne hýbali. Majú auto - inak by vraj nestíhali. Niečo na tom je, že? Napriek tomu je jasné, že kto chce, spôsob si nájde. Prečo je pravidelný pohyb tak dôležitý? Pretože evolúcia síce "nezamrzla", ale uberá sa pre nás nevhodným smerom - hovorí sa tomu "kultúrna evolúcia" (tým nemyslím umenie!). Vďaka obrovským pokrokom v technike a v komunikácii a informatike nútime mozog pracovať úplne iným spôsobom, než tomu bolo pred pár generáciami. Ale práve to je dôvod fyzickej pasivity. Nanešťastie na "nie-pohyb" nie je ľudský organizmus stavaný! Fyzicky sme stále "lovci a zberači". Preto neznášam tvrdenie niektorých vedcov, že k chudnutiu nie je pohyb nevyhnutný.

Kto nám robí zmätok v odporúčaniach?

Z čoho žijú médiá, keď nerátame reklamy? Z populizmu typu "na našich stránkach nájdete užitočné, jednoduché a účinné rady, ako vyriešite konkrétny problém". Pochopíte logiku veci! Ak by to bola pravda, problém by prestal existovať! Ale realita je opačná! V dôsledku názorovej plurality a "postranných záujmov" tých, ktorí riešia princípy a taktiku redukcie nadváhy, sme svedkami drsných konfliktov v odborných kruhoch. A ešte ku všetkému do problému zasahujú akční, no laickí blogeri. Kto sleduje diskusie v rámci záujmových skupín, zameraných na výživu, nestačí sa diviť, čo všetko sú ľudia schopní vymyslieť a hlásať ako pravdu.

Je to logická reakcia na neschopnosť ortodoxných odborníkov zmeniť spôsob myslenia, nieto študovať oprávnenosť princípov nejakého nového výživového štýlu. Internetom a sociálnymi médiami sa šíria nielen kritika vedy, ale súčasne "dobré rady a šokujúce objavy". Pretože neexistujú funkčné jasné princípy, je logické, že verejnosť ľahko podľahne mámivým sľubom a šikovne formulovaným argumentom propagátorov nových výživových štýlov. ALE pozor! Tým netvrdím, že nové štýly nie sú naozaj funkčné! Niekoľko z nich je dokonca revolučných, logicky aj odborne obhájiteľných a efektívnych. A tak by nás to malo inšpirovať ku kritickej analýze, potrebnej na rozhodnutie, ktorý štýl vyskúšať.

Základom sú kvalitné potraviny

Netvrdím, že musíte žiť ako pustovníci. Nemusíte sa stresovať výsledkami hygienických kontrol dovážaných potravín (mnohokrát je to naozaj horor), ak ich nebudete používať. Dokonca môžete mávnuť rukou nad diskusiami o škodlivosti cukrov či živočíšnych tukov v prípade, že nebudete nasledovať "odporúčanie" nahradiť ich pôvodné zdroje modernými náhradami - napríklad umelými sladidlami a margarínmi.

Nemusíte (nesmiete) vyhľadávať lákavo farebné a umelo ochutené potraviny. Problém je v tom, že si to musíte najprv uvedomiť a potom kontrolovať, čo si kupujete! Inými slovami - môžete byť takmer výživovými ignorantami, ak budete používať len kvalitné základné potraviny. Len sa musíte naučiť, ktoré to sú. A následne sa musíte naučiť kuchynsky ich spracovať (alebo aj nie) a konzumovať v individiuálne potrebnom množstve a vo vhodných kombináciách.

Kľúčom je pochopiť, že výrobcovia potravín sú vlci v rúchu baránka, ktorých hlavný záujem je zameraný na to, ako vyrobiť čo najlacnejšie a predať čo najviac - a pretože oni veľmi dobre vedia, na čo vás nalákajú, potraviny nového typu sú čo možno najchutnejšie a najkrajšie na pohľad (lenže umelo). Sú to profíci - disponujú odborníkmi na reklamu a komunikáciu s verejnosťou, ktorí sú schopní z vás urobiť totálneho závisláka. Uvedomte si jedno pravidlo: čím menej zdravá potravina, tým väčšia reklama. Skúste si to v praxi - sledujte, ktoré potraviny a pochutiny sa najviac propagujú! A tým sa vyhnite.

"Raz" sa nič nestane

To je pravda v prípade, keď konzumovaná potravina vyslovene nebola skazená alebo dokonca toxická. Takže spomínaná "pravda" platí len v prípade, keď to nie je takto: raz je to čosi zo sortimentu zaručene zdravých "cereálnych" sušienok či nedefinovateľnou hmotou potiahnutých müssli tyčiniek a napríklad v ten istý deň "raz" vyprážaný syr s hranolkami. V hre sú aj ďalšie zlozvyky - na prvom mieste to je maškrtenie z dlhej chvíle alebo zo stresu. K tomu zvádza nezmyselné odporúčanie viacerých denných (malých?) tzv. vložených jedál. Mám na mysli desiatu a olovrant! Rovnaký nezmysel je konzumácia kompletného menu (predovšetkým pri obede, konzumovanom vďaka sociálnym vymoženostiam formou závodného či školského stravovania alebo lacnými ľudovými menu v reštauráciách všetkého druhu - tým narážam na kombináciu polievky a hlavného jedla, ukončeného "sladkou bodkou". 

Príležitosť robí zlodeja alebo jedla je dosť (pre každého)

Pravda. Len ide o to, aká bude vaša voľba, aký sortiment trvale používaných potravín zvolíte. Tiež je jasné, že na každom rohu číha pokušenie - v supermarkete vonia pečivo a chlieb na sto honov (mimochodom - cielene), z miestnej cukrárne zase kávička, ktorej holdujú spolu s nejakým tým zákuskom predovšetkým seniorky napriek nadváhe či dokonca diabete, ale aj deti (vraj len občas, akosi za odmenu). Pánom sa zbiehajú slinky pri pulte s teplými údeninami, ktoré je nutné zapiť pivom, či "domáca" sekaná zo supermarketu vo výdatnej žemli (skôr je to vianočka), proste energie zabalená na cestu, tiež má svoj pôvab. Lacné a preto bezcenné, pritom chutné a hlavne zasýti, tak prečo strácať čas varením.

Kultúra "za päťsto"

Ja viem, že nechodíte do multikina každý deň, možno maximálne raz týždenne. A tak sa nič nestane, keď si pri tej príležitosti dáte vedierko popcornu, možno chipsov s omáčkou, ktoré zalejete pohárom Cola Zero? Stal sa z toho "obrad". Keď idem do kina, musím pretrpieť prostredie, kde to nielen zo všetkých strán chrumká, ale navyše to aj nevábne páchne. Čo na tom, že toto občerstvenie vyjde drahšie než večera v kvalitnej reštaurácii?

A čo deti v kine? Sladký pop-corn, Cola a teraz tiež Fanta (z jednej továrne), medvedíky, výdatná zmrzlinka - veď je to len raz týždenne! Niektorí odborníci nad tým mávnu rukou so slovami, že jeden deň v týždni, a to aj pre tých, ktorí chudnú, môže byť ... Vraj za odmenu, že zvyšných 6 dní v týždni sa obmedzujete. Lenže drvivá väčšina verejnosti sa po takomto dni neobmedzuje! A to je tá "maličkosť"!

Maličkosti ako zdroj problémov

Medzi rizikové maličkosti zaraďujem aj rôzne formy tzv. "sociálneho stravovania". Čo tým myslím? Oslavy, spoločenské stretnutia, pracovné obedy, rauty - skúste si spočítať, koľko takých udalostí ročne absolvujete (a to nehovorím o oficiálnych sviatkoch!). Tiež sa množia krátke spoločenské stretnutia, predovšetkým v prípade žien. Mamičky na materskej sa schádzajú nie v prírode (rozumej v parku či na detskom ihrisku), ale v kaviarňach (veľa z nich už práve preto má aj detské ihriská). Rituálom a tradíciou sa stalo popíjanie obrovských pohárov typu café latté. Skúste si zistiť, čo to znamená energeticky aj živinovo, ale aj zdravotne. Podobne zradnou "maličkosťou" je konzumácia napr. 4 šálok kávy s mliekom denne. Často sa to nezaobíde bez "niečoho malého sladkého". To predsa k tomu patrí.

Aby som sa popisom uvedených zvykov nedostal do ťažkostí s krajšou polovicou verejnosti, tak pripomeniem, že niečoho podobného nie sú ušetrení ani muži. Až na to, že predsa len si asi netrúfnu v pracovnej dobe "zaskočiť na jedno", a tak sa mnoho z nich prispôsobilo ženám. A ženy sa v niektorých prípadoch zasa prispôsobili mužom, keď si s nimi doma v pohode "šupnú pivo".

Za vôbec najhorší zlozvyk, pardon - maličkosť, považujem "uzobávání po večeri pri TV". Veľmi sa to približuje k uvedenej situácii v multikine. Pritom v domácom prostredí to tak nelezie do peňazí, okrem toho líši sa aj sortiment - slané oriešky, zemiačiky, sušienky, slané tyčky, atď. Tak toto už vyzerá na celkom slušný výživový horor! Nu čo, v Amerike by to bolo vedro zmrzliny ....

Cvičiť, cvičiť, cvičiť!

Ale to pre vás asi nebude "maličkosť", že? Ja to s vami myslím dobre! Neplašte sa ešte skôr, než si prečítate nasledujúci text. Asi ste si všimli, že problematika (nedostatku) fyzickej aktivity patrí medzi najdiskutovanejšie. Tiež je to oblasť, ktorá vďaka novým objavom a propagácii moderných cvičebných štýlov prináša na jednej strane zreteľný pokrok, ale súčasne ďalší zmätok.

Obdivuhodná je rastúca rozmanitosť foriem cvičenia. Avšak je to rovnaký problém ako s výživou - kto sa už v detstve neoboznámil s prirodzenou stravou a pohybom, na staré

Najťažšie je s pohybom začať. Ale oplatí sa to!

A čo takto nové techniky cvičenia? Ale to ja nezvládnem, zaznie z väčšiny úst tých, ktorí pohyb potrebujú ako soľ. Ja to neviem a kto ma to naučí? Jasne, že sa to najprv musíte naučiť! Je ľahké si ublížiť, keď to neviete alebo keď začnete príliš zhurta. Ale aj v tomto prípade je k dispozícii internet! Ale verte mi, že sa to oplatí! Nejde len o pomoc pri chudnutí, ale predovšetkým o odstránenie psychickej únavy, prevenciu bolesti chrbta a edémov končatín, o zlepšenie držania tela, uvoľnenie kĺbov, atď. A dokonca o veľmi efektívnu metódu odstránenia tuku na trupe (a bruchu) v prípade, že sa naučíte "core-training".