16.03.2017
Ondřej Nývlt
Na základe výskumu je v potravinách najviac návyková kombinácia cukru, tuku a soli. To je kombinácia, ktorú nájdete vo väčšine typických polotovarov, napríklad v chipsoch, v ktorých je cukor obsiahnutý v podobe zemiakov, ktoré sú osmažené v tuku a dochutené soľou. Presná kombinácia, ktorá vedie k prehltnutiu celého vrecúška zemiačikov a k chuti si nabudúce kúpiť ďalšie. Kombinácia, ktorá blokuje prirodzenú schopnosť nášho organizmu dosiahnuť nasýtenie a včas zastaviť nadbytočný príjem.
Chute nás informujú o tom, aké je zloženie stravy, ktorú konzumujeme. Naše chuťové poháriky špecificky reagujú na určité molekuly. To dáva organizmu signál, aké látky sa do neho dostávajú. Horká chuť slúžila všeobecne na rozpoznanie toxických látok, hlavne rastlinných alkaloidov. Horkú chuť vyvolávajú zlúčeniny obsahujúce močovinu alebo dusík, napr. morfín, chinín, kofeín, nikotín, ale aj soli horčíka, vápnika a čpavku. Oproti tomu chuť sladká a umami sú spojené so základnými živinami. Sladká chuť súvisí so sacharidmi, umami s tukmi a hlavne bielkovinami, pretože umami chuť ovplyvňuje kyselina glutámová (patriaca medzi aminokyseliny) a jej soli zvané glutamáty. Kyslá a slaná chuť umožňujú rozpoznať kyslé H + ióny a minerály, hlavne sodík a draslík. Majú teda súvislosť s acido-bázickou rovnováhou a metabolizmom minerálov.
Sladká chuť vedie v mozgu k uvoľňovaniu dopamínu, ktorý prináša pocit šťastia. Tento pocit na sladké je ale pasca, do ktorej sa môžeme chytiť, ak konzumujeme sladkosti v nadbytku. Dochádza totiž k závislosti, kedy sa stále zvyšuje chuť na sladké, aj keď cukor nie je potrebný. Je potvrdené, že konzumácia sladkého zvyšuje túžbu po ďalšom príjme. Navyše dochádza k zníženiu citlivosti chuťových pohárikov na sladké a daná osoba prestáva vnímať prirodzene sladkú chuť, napríklad v ovocí. Potrebuje potom stále vyššie a vyššie dávky pre uspokojenie chuti.
Bohužiaľ, biely rafinovaný cukor a aj cukor trstinový nedodávajú telu žiadne živiny, len kalórie. Ich nadmerná konzumácia vedie k obezite a s ňou súvisiacim ťažkostiam: vyššiemu riziku vzniku cukrovky, infarktu myokardu, mozgovej príhode, vysokému krvnému tlaku, nadmernej záťaži kĺbového a pohybového aparátu a rade ďalších.
Nadmerný príjem cukru ovplyvňuje celý metabolizmus. Na každú dávku cukru reaguje organizmus tým, že vyplaví vysokú dávku inzulínu, aby umožnil prestup cukru do buniek a jeho využitie ako zdroju energie. Pri nadmernom prísune ale majú bunky energie vo forme glukózy dostatok, a tak zamedzia prívod ďalšieho cukru do bunky. Tým vzniká tzv. inzulínová rezistencia. Jediné bunky, ktoré môžu v tej chvíli energiu prijať, sú tukové bunky. A tak sa nadbytok energie z cukru ukladá vo forme tuku.
Príroda nám poskytuje mnoho potravín so sladkou chuťou a nie je preto potrebné príliš doslaďovať. Zo zdravých sladkostí je vhodné ovocie (napríklad jablká, hrušky, jahody, marhule, melóny), ktorého je v letnom období na trhu dostatok a v dostatočnej kvalite. V zime potom ovocie sušené (nedosladzované a nesírené). Pozor, ovocie obsahuje viac fruktózy, ktorá vo väčšom množstve zaťažuje pečeň a spôsobuje hromadenie tuku. Preto je nutné sledovať zjedené množstvo a dobu, kedy ho zjeme. Ovocie teda konzumujte s citom a skôr ráno a dopoludnia. Z rovnakého dôvodu je potrebná opatrnosť a umiernenosť tiež v prípade kukuričného a ďalších glukózovo-fruktózových sirupov, ktoré obsahujú vyšší podiel fruktózy.
Ak už niekto chce prisladiť, je lepšie použiť prírodné sladidlá, konkrétne napríklad listy rastliny s názvom stévia cukrová. Jej dlhodobé užívanie podporuje zlepšenie stavu cukrovky alebo metabolického syndrómu a znižuje vysoký krvný tlak. Ďalšie vhodné prírodné sladidlá sú med, agáve, javorový sirup a ďalšie. Ich výhodou je nižší glykemický index. Sacharidy sa z nich vstrebávajú do krvi pomalšie, preto zvyšujú hladinu inzulínu postupne a primerane, a tak neprichádza skoro po ich konzumácii obrovský pocit hladu. Avšak stále sa jedná o sacharidy a je potrebné ich používať s rozumom.
Častá chuť na sladké môže byť vypestovaná stravovacími návykmi od detstva alebo na základe psychického stavu. Možno ju obmedziť tým, že človek začne jesť plnohodnotnú zdravú stravu, ktorá mu dodá dostatok energie a prinesie pocit nasýtenia. V takom prípade si telo zvykne na to, že má dostatok sacharidov a všetkých ďalších živín, a postupne vymiznú aj chute na sladkosti.
Chuť na slané je typické pre poruchu minerálovej rovnováhy a hydratácie organizmu. Soľ čiže chlorid sodný je zlúčenina sodíka a chlóru. Sodík je minerál, ktorý je zodpovedný za udržanie hydratácie organizmu. Sodík a voda idú ruka v ruke. Rovnako je potrebná rovnováha sodíka a ďalšieho minerálu - draslíka. Kým sodík je prevažne mimo bunky a pomáha najmä udržiavať dostatočný objem a tlak v srdcovo-cievnom systéme, draslík je hlavný intracelulárny minerál. Spoločne zaisťujú všetok prenos vzruchov v celom organizme.
Keď sa po náročnom fyzickom výkone s nadmerným potením alebo pri vracaní zníži množstvo sodíka a vody v organizme, zníži sa nám krvný tlak, sme unavení a malátni, dostavuje sa smäd. Spolu s ním sa tiež objavuje väčšia chuť na slané potraviny či nápoje. Aj ten, kto väčšinou nesolí, si potrebuje prisoliť polievku.
Naopak pri nadbytku sodíka a nedostatku draslíka dochádza k zadržiavaniu vody v tele, k opuchom a tiež k zvýšeniu krvného tlaku. Vysoký krvný tlak, čiže hypertenzia, sám o sebe nijako nebolí, ale jedná sa o závažný rizikový faktor pre vznik infarktu alebo mŕtvice. Soľ prispieva nielen k zadržiavaniu vody v tele, čo samo o sebe zvyšuje hmotnosť, ale navyše zvyšuje aj chuť do jedla, takže toho proste zjeme viac. Nehovoriac už o slaných pochúťkach ako sú chipsy, krekry, oriešky alebo chrumky, ktoré navyše obsahujú tuky a cukry. Presolené jedlá tiež zvyšujú pocit smädu. Ak sa neuspokojíme s vodou, ale siahneme po malinovkách alebo pive, ďalej zvyšujeme svoj denný energetický príjem.
Ak hovoríme o solení, nejde ani tak o soľ ako takú, ale o celkový príjem sodíka. Dospelé osoby by mali prijímať približne jednu čajovú lyžičku soli denne, tj. 5 gramov soli, čo približne zodpovedá 2,3 g sodíka. K celkovému dennému príjmu soli (5 % pripadá na soľ pri varení, 6 % na soľ pre prisolení hotových jedál, 12 % je z prírodných zdrojov, napríklad z minerálok, 77 % z hotových potravín a jedál mimo domova, ako sú konzervy, údeniny, slané oriešky a ďalšie polotovary) však musíme pripočítať sodík vo forme rôznych prídavných látok, napr. glutamát sodný, benzoan sodný, fosforečnan sodný a ďalšie.
Káva je ďalší z hriechov, ktorý útočí na našu chuť, v tomto prípade hlavne horkú. Má ale tiež povzbudzujúci účinok, čo je najčastejší dôvod, prečo kávu konzumujeme. Alebo nejaký iný kofeínový nápoj. A práve kofeín je to, o čo tu ide.
Kofeín patrí do skupiny tzv. metylxantínov, ktoré majú stimulačné účinky na centrálny nervový systém. Majú tiež vplyv na zvýšenie telesnej teploty, srdcovej frekvencie, krvného tlaku a majú močopudný účinok. Horká chuť nabáda k istej opatrnosti pri konzumácii, pretože ako sme si uviedli vyššie, horká chuť má chrániť pred konzumáciou jedov.
Káva však okrem kofeínu, zodpovedného za povzbudzujúce účinky, obsahuje množstvo ďalších látok. Zelená kávové zrná obsahujú okolo tisícky antioxidantov a praženie ich účinky ešte zvyšuje. Antioxidanty neutralizujú molekuly známe ako voľné radikály, ktoré útočia na našu DNA a spôsobujú v tele zápal, predčasné starnutie, poruchy mozgu a tiež rakovinu. Káva má až štyrikrát vyšší obsah antioxidantov ako zelený čaj. Ich obsah sa však líši šálka od šálky v závislosti od typu kávového zrna, spôsobu prípravy a tiež množstva kávy.
Výskum z Harvardskej univerzity preukázal spojenie medzi kávou a prevenciou cukrovky. Štúdia sledovala po dobu 12 až 18 rokov viac ako sto tisíc ľudí a zistila, že káva môže riziko tejto choroby znížiť u mužov až o polovicu a u žien o 30%. Výsledky tiež ukázali, že nápoje, ktoré tiež obsahujú kofeín, nechránia toľko ako skutočná káva. Bezkofeínová káva chráni v menšej miere a bezkofeínový čaj neposkytuje ochranu žiadnu.
Tím vedcov z univerzity v Illinois vykonal výskum, ktorý dokázal, že kofeín vie blokovať bolesť vo svaloch. Pitie kávy pomáha proti bolestiam, ktoré vznikajú vo svaloch po dlhšom cvičení. Výskum sa uskutočnil na ženách, ktoré si po dni strávenom v telocvični vzali kofeín a potom ďalej cvičili. Výsledky ukázali, že u žien sa pri maximálnom výkone svalová bolesť znížila o 48 percent.
Pri konzumácii kávy je dôležitý zdravotný stav, z akého druhu kávy sa nápoj pripraví a koľko šálok denne vypijeme. Za primerané množstvo sa považujú 1 - 2 šálky. Aj tu platí, že všetkého veľa škodí, preto aj kávu treba piť s mierou a rozumom. Pamätajte, je horká.
Čokoláda je jedno z najobľúbenejších jedál na svete. Býva spájaná s príjemnými pocitmi, odmeňovaním sa a obdarovávaním blízkych, je potešením pre všetky zmysly. Pre výrobu čokolády sú základom kakaové bôby, čiže sušené semená plodov kakaovníka Theobroma cacao. A práve slovo theobroma znamená v gréčtine pokrm bohov.
Kakao, čiže prášok z kakaových bôbov, sa radí medzi tzv. "superpotraviny". Obsahuje približne 300 chemických látok, čo z neho robí jednu z najkomplexnejších potravín planéty. Vyskytuje sa v ňom široké spektrum minerálov, vitamínov a antioxidantov, je veľkým zdrojom horčíka a organickej síry. Podľa vedeckých výskumov je tiež kakao najbohatšou plodinou na antioxidanty, ktoré sú v surovom kakau ľahko vstrebateľné pre ľudský organizmus.
Kakao, respektíve z neho pripravená čokoláda, má na ľudský organizmus povzbudzujúce účinky. Je spájaná s láskou, potešením, uvoľnením a pocitmi šťastia. Za tieto účinky sú zodpovedné látky anandamid, arginín, dopamín, tryptofán a fenyletylamín. Anandamid je endogénny kanabinoid prirodzene prítomný v ľudskom mozgu, spojený s pocitmi blaženosti alebo uvoľnenia. Arginín je považovaný za prírodnú viagru. Tryptofán je prekurzorom serotonínu, ktorý ovplyvňuje nálady a pocity. Fenyletylamín býva nazývaný hormónom lásky a šťastia. V mozgu vyvoláva uvoľnenie dopamínu, o ktorom sme hovorili vyššie v texte o cukre, ktorý má vplyv na nálady. K zvýšenej sekrécii tejto látky dochádza napríklad pri orgazme. Všetky tieto látky spoločne s horčíkom a vitamínmi rady B sú dôležité pre správnu funkciu mozgu.
Nepražené kakao je skutočným antidepresívom navodzujúcim dobrú náladu, pocity šťastia a spokojnosti a je tiež ľahkým afrodiziakom. To všetko je v prípade surového kakaa v ďaleko väčšej miere než u bežnej čokolády z praženého kakaa.
Avšak "priemyselná" čokoláda vzniká pražením, skvapalnením, mletím a následným zmiešaním kakaových bôbov s rafinovaným cukrom, aditívami, mliečnymi práškami, hydrogenizovanými tukmi, konzervantmi a inými dodatkami a z pôvodných hodnôt nezostáva prakticky nič. Naopak, vďaka cukru a aditívam vzniká mnoho prázdnych kalórií a psychických závislostí. Táto čokoláda vedie k nadváhe, alergiám a spôsobuje akné.
Čierna čokoláda bez rafinovaného cukru je zdravá. Alergie a akné sú dôsledkom skôr obsahu mlieka, respektíve mliečnych derivátov a ďalších prídavných látok, pretože konzumácia surového kakaa žiadne takéto problémy nespôsobuje. Nepražené čisté kakao si uchováva všetky výživné látky v neskazenej podobe, neznehodnotené tepelnou úpravou ani iným prepracovaním. Je to tá najčokoládovejšia čokoláda na svete s neodolateľnou horkou chuťou.
Znovu si pripomeňme, že horká chuť nabáda k obozretnosti. Potraviny s horkou chuťou je potreba konzumovať s rozumom a v umiernenom množstve. Kvalitná extra horká čokoláda s vysokým podielom kakaa môže pomôcť s chudnutím. Aj malý kúsok tejto pochúťky totiž rýchlo zasýti a navyše zaženie nutkavé chute na sladké a tučné pokrmy. Podmienkou je dopriať si však skutočne iba kúsok denne, a to navyše extra horkej a kvalitnej čokolády s vysokým podielom kakaa.
Alkoholy sú organické rozpúšťadlá a mnohé z nich patria medzi jedovaté látky. Etanol a metanol sú nervové jedy. Nedávne kauzy s metanolom a úmrtiami s ním spojenými to len potvrdzujú. Napriek tomu je etanol, čiže lieh, konzumovaný v rôznych formách, od cideru cez pivo a víno až po destiláty (čiže "tvrdý" alkohol). Prejavy otravy začínajú alkoholovým opojením, stratou súdnosti a otupenosťou zmyslov. Pri ďalšej konzumácii pokračujú malátnosťou s vracaním, stratou vedomia až do bezvedomia a v najhorších prípadoch končia smrťou.
Alkohol je v organizme odbúravaný v pečeni, ktorá sa pri väčšej konzumácii poškodzuje. Už 20 g čistého alkoholu za deň u žien (200 ml vína alebo 60 ml destilátu) alebo 60 g čistého alkoholu za deň u mužov (1200 ml 12 ° piva) môže pri pravidelnej konzumácii viesť k poškodeniu pečene. Najprv dochádza k poruche funkcie buniek, neskôr k ich odumretiu. Na začiatku sa v pečeni hromadí tuk, tzv. steatóza, čiže stukovatenie pečene, neskôr sú poškodené a odumreté pečeňové bunky nahradené väzivom a dochádza k cirhóze pečene so všetkými jej dôsledkami.
Na druhej strane môže byť alkohol prospešný. Jeho konzumácia musí byť ale umiernená. Už mnoho rokov prebiehajú výskumy, ktoré dokazujú priaznivý vplyv konzumácie alkoholických nápojov v prevencii srdcovo-cievnych ochorení, teda infarktu myokardu a cievnej mozgovej príhody. Umiernená konzumácia alkoholu zlepšuje aj kvalitu života, predlžuje jeho dĺžku a spomaľuje príznaky starnutia. Príčinou je predovšetkým zvýšenie "dobrého" HDL cholesterolu, ktorý má ochranný vplyv na cievy. Ďalej zníženie zhlukovania krvných doštičiek a zníženie hladiny fibrinogénu, ktorý je nevyhnutný pri zrážaní krvi. Alkohol tiež priaznivo ovplyvňuje zápalové zmeny a znižuje krvný tlak.
Najlepší účinok zo všetkých alkoholických nápojov, proti infarktu myokardu, ale aj proti cievnym mozgovým príhodám, má víno. Dôvodom by mohla byť skutočnosť, že vo víne, na rozdiel od ostatných alkoholických nápojov, môže priaznivo pôsobiť vplyv antioxidantov. Miernemu pitiu vína by sme teda mali dávať prednosť pred konzumáciou iných druhov alkoholu.