05.04.2017
Martina Kaloková
Kvaka (turín, runkľa, karpeľ) je starodávna zelenina, ktorá sa na našom území pestuje a konzumuje celé stáročia. Pestovali ju už staroveké národy v Stredomorí. Prvá zmienka o kvake pochádza z roku 1620. V neskorších obdobiach bola nahradená prevažne zemiakmi a ryžou.
Kvaka patrí k menej známym a podceňovaným druhom zeleniny, čo je škoda, keďže jej účinky pre naše telo sú nepopierateľné.
Okrem priamej konzumácie sa teší pozornosti ako súčasť prírodnej kozmetiky a ľudového liečiteľstva.
Kvaka je koreňová zelenina, ktorá vznikla krížením kapusty a vodnice. Môžeme ju opísať ako zeleninu „medzi reďkovkou a kalerábom“. Z rastliny sa využíva jednak koreň, jednak mladé listy (šalát).
V kuchyni má široké využitie. Mladú kvaku je možné jesť podobne ako reďkovku – v podobe šalátov alebo ako prílohu. Staršiu kvaku, teda buľvy, je potrebné upraviť tepelne – dusiť, piecť, variť, roztláčať na kašu alebo ukladať na plech. Plne nahradí zemiaky, kaleráb či zeler.
Na rozdiel od zemiakov však neobsahuje škrob, čo uvítajú najmä ľudia snažiaci sa o redukciu hmotnosti.
Paštrnák je u nás nie veľmi známa a málo docenená zelenina. Paštrnák patrí medzi zeleninu veľmi starú, jeho semená sa našli už pri vykopávkach z mladšej doby kamennej vo Švajčiarsku.
V stredoveku bol rozšírený v celej Európe. Je veľmi obľúbený najmä vo Francúzsku, Anglicku a v severoeurópskych štátoch.
Jeho konzumná časť – koreň - je veľmi podobný petržlenu. Koreň paštrnáku má vretenovitý tvar, žltkastú šupku a bielu dužinu. Má sladkastú chuť. Jeho výživová hodnota je vyššia ako výživová hodnota petržlenu.
Využitie v kuchyni je široké. Môžeme ho konzumovať aj čerstvý (v šaláte). Je vhodné postrúhať ho nahrubo a pridať k ostatnej zelenine. Môžeme ho smažiť, dusiť, mixovať, piecť. Poslúži ako výborná príloha k mäsu. Môžeme ho vymixovať napr. na kašu a použiť namiesto zemiakovej – to ocenia najmä ľudia v procese znižovania hmotnosti.
Kedysi sa paštrnák sušil, mlel na múku a piekol sa z neho chlieb medovníkovej chuti. Vraj sa dá aj vykvasiť na víno.
Čakanka šalátová (hlávková, puková alebo aj cigória) je u nás takmer neznáma, no v krajinách západnej Európy sa teší veľkej obľube. V staroveku a stredoveku sa považovala za liečivú rastlinu. Používali ju ako liek proti rôznym zápalom, hlavne proti zápalom pečene.
U nás sa čakanka ľudovo nazývala korenie sv. Petra. Pokiaľ sa zbiera vo sviatok svätého Petra, má najlepšie účinky.
Čakanka šalátová sa pestuje pre vybielené listové puky. Sú to vlastne pevne zvinuté mladé listy, ktoré sú obľúbenou šalátovou pochúťkou v zimnom a skorom jarnom období. Čakankové listy sú chrumkavé a plné vitamínov. Existuje biela odroda zo zelenými končekmi, ale i fialkastá odroda. Hlávka je guľatá, alebo oválna.
Šalátové listy používame surové do šalátov, ale sú vhodné i na zapekanie, varenie, do polievok i omáčok, je možné ich pražiť či dusiť na smotane.
Mangold poznali už starí Rimania a Gréci. Oddávna sa pestoval aj v Egypte a Číne. Prvýkrát bol vedecky popísaný v roku 1753. Pre 300 rokmi bol v Európe najobľúbenejšou zeleninou. Neskôr ho do úzadia zatlačil špenát.
Dnes je obľúbený v západných krajinách Európy, najmä vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Švajčiarsku.
Mangold sa môže pestovať takmer všade, ale najlepšie sa mu darí na vlhkých pôdach s vysokým obsahom živín. Znáša aj polotieň a prospieva mu vyššia relatívna vlhkosť vzduchu. Môže sa pestovať aj na pôdach vyhnojených maštaľným hnojom.
Mangold sa dá pripraviť podobne ako špenát. Na rozdiel od špenátu má orechovú príchuť a nikdy nechutí pálivo ani ostro.
Je vhodnou zeleninou aj pri redukčnej diéte – má málo kalórií a veľkú výživovú hodnotu.
Hadomor španielsky (čierny koreň) je koreň tmavohnedej až sivočiernej farby o dĺžke 30 až 40 cm. Je veľmi krehký a ľahko sa láme. Kedysi sa používal ako prostriedok proti poštípaniu hadom a ako liek proti moru, od toho je teda aj odvedený jeho názov.
Dužina je biela. Má lahodnú horkastú chuť, ktorá trochu pripomína špargľu. Sladkastú príchuť jej dodáva inulín, preto je vhodná najmä diabetikov.
Jeho použitie je všestranné. Môžeme ho konzumovať surový vo forme šalátov s jablkom, mrkvou, jogurtom alebo smotanou. Častejšie sa tepelne spracováva. Používa sa obdobne ako špargľa alebo karfiol, vypráža sa ako rezeň alebo sa dusí. Môžeme ho využiť i pri úpravách rôznych druhov mäsa a rýb.