„Zabudnutá“ zelenina

Kvaka

Kvaka (turín, runkľa, karpeľ) je starodávna zelenina, ktorá sa na našom území pestuje a konzumuje celé stáročia. Pestovali ju už staroveké národy v Stredomorí. Prvá zmienka o kvake pochádza z roku 1620. V neskorších obdobiach bola nahradená prevažne zemiakmi a ryžou.

Kvaka patrí k menej známym a podceňovaným druhom zeleniny, čo je škoda, keďže jej účinky pre naše telo sú nepopierateľné.

Okrem priamej konzumácie sa teší pozornosti ako súčasť prírodnej kozmetiky a ľudového liečiteľstva.

Kvaka je koreňová zelenina, ktorá vznikla krížením kapusty a vodnice. Môžeme ju opísať ako zeleninu „medzi reďkovkou a kalerábom“. Z rastliny sa využíva jednak koreň, jednak mladé listy (šalát).  

V kuchyni má široké využitie. Mladú kvaku je možné jesť podobne ako reďkovku – v podobe šalátov alebo ako prílohu. Staršiu kvaku, teda buľvy, je potrebné upraviť tepelne – dusiť, piecť, variť, roztláčať na kašu alebo ukladať na plech. Plne nahradí zemiaky, kaleráb či zeler.

Na rozdiel od zemiakov však neobsahuje škrob, čo uvítajú najmä ľudia snažiaci sa o redukciu hmotnosti.

Kvaka – benefity pre zdravie

• Bohatý zdroj vitamínov – zlepšuje kvalitu pleti, vlasov a nechtov
• Bohatý zdroj vlákniny – podporuje trávenie, peristaltiku čriev
• Bohatý zdroj minerálnych látok, najmä vápnika (Ca) – podporuje tvorbu kostného tkaniva – prevencia a liečba osteoporózy a draslíka (K) – pomáha pri vstrebávaní vápnika, v spolupráci s vitamínom B6 má vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi
• Prečisťuje krv (od kysliny močovej)
• Má močopudné účinky – reguluje vodné hospodárstvo tela
• Obsahuje silice – ich štiepením sa uvoľňujú látky, ktoré majú silný antibakteriálny účinok
• Vhodná pri redukčnej diéte – na 100 g obsahuje len 27 kcal
• Má zásaditý vplyv na náš organizmus
• Dobre chutí :)

Paštrnák

Paštrnák je u nás nie veľmi známa a málo docenená zelenina. Paštrnák patrí medzi zeleninu veľmi starú, jeho semená sa našli už pri vykopávkach z mladšej doby kamennej vo Švajčiarsku.

V stredoveku bol rozšírený v celej Európe. Je veľmi obľúbený najmä vo Francúzsku, Anglicku a v severoeurópskych štátoch.

Jeho konzumná časť – koreň - je veľmi podobný petržlenu. Koreň paštrnáku má vretenovitý tvar, žltkastú šupku a bielu dužinu.  Má sladkastú chuť. Jeho výživová hodnota je vyššia ako výživová hodnota petržlenu.

Využitie v kuchyni je široké. Môžeme ho konzumovať aj čerstvý (v šaláte). Je vhodné  postrúhať ho nahrubo a pridať k ostatnej zelenine. Môžeme ho smažiť, dusiť, mixovať, piecť. Poslúži ako výborná príloha k mäsu. Môžeme ho vymixovať napr. na kašu a použiť namiesto zemiakovej – to ocenia najmä ľudia v procese znižovania hmotnosti.

Kedysi sa paštrnák sušil, mlel na múku a piekol sa z neho chlieb medovníkovej chuti. Vraj sa dá aj vykvasiť na víno.

Paštrnák – benefity pre zdravie

• Vysoký obsah minerálnych látok (draslík, kremík)
• Vysoký obsah vitamínu C a vitamínov skupiny B
• Vysoký obsah éterických olejov – výborné účinky na trávenie a nervový systém
• Cenný zdroj vlákniny
• Vhodný pri redukčnej diéte – na 100 g obsahuje 55 kcal
• Má močopudné účinky
• Má upokojujúce účinky (podobne ako medovka)
• Posilňuje pokožku a spojivové tkanivo
• Znižuje vysoký krvný tlak
• Rimania verili, že koreň paštrnáku je afrodiziakum :)

Čakanka šalátová 

Čakanka šalátová (hlávková, puková alebo aj cigória) je u nás takmer neznáma, no v krajinách západnej Európy sa teší veľkej obľube. V staroveku a stredoveku sa považovala za liečivú rastlinu. Používali ju ako liek proti rôznym zápalom, hlavne proti zápalom pečene.

U nás sa čakanka ľudovo nazývala korenie sv. Petra. Pokiaľ sa zbiera vo sviatok svätého Petra, má najlepšie účinky.

Čakanka šalátová sa pestuje pre vybielené listové puky. Sú to vlastne pevne zvinuté mladé listy, ktoré sú obľúbenou šalátovou pochúťkou v zimnom a skorom jarnom období. Čakankové listy sú chrumkavé a plné vitamínov. Existuje biela odroda zo zelenými končekmi, ale i fialkastá odroda. Hlávka je guľatá, alebo oválna.

Šalátové listy používame surové do šalátov, ale sú vhodné i na zapekanie, varenie, do polievok i omáčok, je možné ich pražiť či dusiť na smotane.

Čakanka šalátová – benefity pre zdravie

• Obsahuje ušľachtilú vlákninu inulín
• Bohatá na minerálne látky (vápnik, železo, horčík a fosfor)
• Bohatá na vitamíny (najmä C a K)
• Obsahuje látku glykozid intybín - reguluje činnosť tráviacich orgánov, priaznivo ovplyvňuje zažívanie, tvorbu a obeh krvi, čím prispieva k rýchlej obnove síl pri stavoch vyčerpanosti
• Podporuje správnu funkciu pečene, žlčníka, pankreasu a čriev
• Nízka kalorická hodnota

Mangold

Mangold poznali už starí Rimania a Gréci. Oddávna sa pestoval aj v Egypte a Číne. Prvýkrát bol vedecky popísaný v roku 1753. Pre 300 rokmi bol v Európe najobľúbenejšou zeleninou. Neskôr ho do úzadia zatlačil špenát.

Dnes je obľúbený v západných krajinách Európy, najmä vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Švajčiarsku.

Mangold sa môže pestovať takmer všade, ale najlepšie sa mu darí na vlhkých pôdach s vysokým obsahom živín. Znáša aj polotieň a prospieva mu vyššia relatívna vlhkosť vzduchu. Môže sa pestovať aj na pôdach vyhnojených maštaľným hnojom.

Mangold sa dá pripraviť podobne ako špenát. Na rozdiel od špenátu má orechovú príchuť a nikdy nechutí pálivo ani ostro.

Je vhodnou zeleninou aj pri redukčnej diéte – má málo kalórií a veľkú výživovú hodnotu.

Mangold – benefity pre zdravie

• Bohatý na vitamíny A, B, C, E, K
• Obsahuje rutín a kvercetín, ktoré majú spolu s vitamínom C protisklerotické   a protizápalové účinky
• Bohatý na vápnik, železo, horčík, fosfor, draslík, zinok, sodík, selén, meď, mangán, omega 3, omega 6, betakarotén
• Podporuje obranyschopnosť, chráni bunky pred radikálmi, prevencia vzniku rakoviny
• Antiseptické a detoxikačné účinky
• Podporuje trávenie, pravidelné vyprázdňovanie, odstraňuje plynatosť, mierne preháňajúce účinky
• Močopudné účinky, odstraňujú nadbytočnú vodu z tela, prečisťujú obličky a močové cesty
• Normalizuje hladinu cukru v krvi, môže znížiť vysoký cholesterol, odkysľuje organizmus
• Účinná prevencia proti vzniku anémie, podporuje tvorbu červených krviniek, prečisťuje krv
• Prevencia proti vzniku osteoporózy, podporuje tvorbu kostného, kĺbového tkaniva, vlasov a nechtov
• Upokojuje nervový systém, zlepšuje celkovú koncentráciu, pamäť, odstraňuje stres

Hadomor španielsky 

Hadomor španielsky (čierny koreň) je koreň  tmavohnedej až sivočiernej farby o dĺžke 30 až 40 cm. Je veľmi krehký a ľahko sa láme. Kedysi sa používal ako prostriedok proti poštípaniu hadom a ako liek proti moru, od toho je teda aj odvedený jeho názov.

Dužina je biela. Má lahodnú horkastú chuť, ktorá trochu pripomína špargľu. Sladkastú príchuť jej dodáva inulín, preto je vhodná najmä diabetikov.

Jeho použitie je všestranné. Môžeme ho konzumovať surový vo forme šalátov s jablkom, mrkvou, jogurtom alebo smotanou. Častejšie sa tepelne spracováva. Používa sa obdobne ako špargľa alebo karfiol, vypráža sa ako rezeň alebo sa dusí. Môžeme ho využiť i pri úpravách rôznych druhov mäsa a rýb.

Hadomor – benefity pre zdravie

• Má vysoký obsah sacharidov s prevahou inulínu
• Bohatý na minerálne látky
• Bohatý na vitamín C a E a vitamíny skupiny B
• Používa sa pri zápaloch podžalúdkovej žľazy, pri enzymatických poruchách a na odkašliavanie
• Sušený koreň je močopudný a pomáha pri liečbe močových ciest
• Pomáha pri liečbe ekzémov, pri lupienke 
• Pomáha pri poruchách pečene
• Listy sa používajú rozdrvené ako obklady na boľavé, reumatické kĺby