Zaslúžený odpočinok na dovolenke a veľa vitamínu D načerpaného zo slniečka. Po lete by ste mali byť oddýchnutí a plní energie. Opak býva väčšinou pravdou. Mnohým z nás sa nevyhne jesenná únava a nejaké to prechladnutie či chrípka.
S koncom leta prichádza výrazné ochladenie. To je pre náš organizmus určitý stresový faktor, ktorý vedie k dočasnému oslabeniu imunitného systému. So zmenou vonkajších teplôt sa imunitný systém vyrovnáva zhruba dva až tri týždne. A práve behom tohoto adaptačného obdobia sme oveľa náchylnejší k rôznym infekciám.
Vo vnútri teplo, vonku zima
Pokles teplôt naviac nahráva i niektorým patogénom (choroboplodný zárodok alebo pôvodca choroby), ktoré môžu v chladnejšom prostredí oveľa dlhšie prežívať a potichu vyčkávať, než nás chytia do svojich "pazúrov". Jeseň je tiež obdobím, kedy sa začína kúriť. A to je ďalšia živná pôda pre týchto mikroškodcov, ktorí ale dokážu napáchať veľkú škodu. Poznáte to, na jednom konci “open space” kanceláre začne kýchať jeden kolega a do pár dní ich kýcha ďalších päť. Čím to je?
V miestnosti cirkuluje suchý teplý vzduch. Nie len, že vzduchové filtre klimatizácií nie sú schopné zachytiť napríklad vírusové častice, ale suchý vzduch neprospieva ani našim slizniciam. Teplý vzduch bez prirodzenej vlhkosti naše sliznice vysušuje a pripravuje ich o ich schopnosť brániť sa preniknutiu patogénov do organizmu.
Chýbajúce vitamíny by sme nemali doháňať potravou
To, že záleží na tom, čo jeme, platí v prípade imunity dvojnásobne. Na jeseň a v zime sa totiž skladba nášho jedálnička výrazne mení. Dostávame do seba oveľa menej vitamínov, minerálov i antioxidačných látok. A tým sa naša odolnosť voči prípadnému ochoreniu značne znižuje. Bolo napríklad zistené, že pri nedostatočnom príjme selénu a vitamínov v potrave dochádza aj k rýchlejšej mutácii vírusu chrípky v organizme. A tým sa zvyšuje riziko a ľahkosť opätovnej infekcie.
Hurá do školy! Hurá bacily!
Nový školský rok. Zdieľanie dramatických zážitkov z letných prázdnin, ale tiež kráľovské delenie bacilov. Naše deti sa po dlhšej dobe odpútajú od hrania sa v rodinnom režime a čelia dennodennému stretávaniu sa so spolužiakmi a s desiatkami ďalších detí z celej školy. A nastáva podobná situácia ako v spomínanom “open space”. A nedajbože, keď sa začne kúriť… Každý z nás si iste pamätá na to, keď nás učitelia prestávku čo prestávku nútili príjemne vyhriatu triedu poriadne vyvetrať. A to i v zime, keď mrzlo!
Kýchnutie, ktoré strháva strechy a láme komíny
vetra, ktorý trhá strechy, láme komíny a stožiary, je napadnutie bacilom takmer nevyhnutné.
Kratšie dni nám nesvedčia
Ďalším významným faktorom, ktorý sa môže podieľať na oslabení imunity a zvýšenej únave v priebehu jesene a zimy, je skracovanie dňa. S tým úzko súvisiace zmeny v hladinách hormónu melatonínu a tiež vitamínu D. Vitamín D môžeme prijímať potravou, avšak značná časť tohto vitamínu sa nám tvorí v koži vďaka priamemu kontaktu so slnečnými lúčmi. Behom jesene, a predovšetkým potom zimy, sa ale slníme výrazne menej. A pokiaľ príjem “déčka” nesuplujeme vhodnou stravou (viď minulý článok o vajciach), dochádza k jeho nedostatku. Okrem významných fyziologických funkcií je tento vitamín dôležitý i pre správnu činnosť nášho imunitného systému.
Hormón melatonín riadi naše biologické hodiny, je signálom pre spánok a je tiež súčasťou riadenia ročného rytmu. Melatonín sa tvorí len s nástupom tmy, a preto sa v našom organizme vďaka kratším zimným dňom tvorí dlhší čas. Podľa posledných štúdií je melatonín spoluzodpovedný za zlepšenie imunitných funkcií, čím sa náš organizmus snaží kompenzovať vplyv chladného počasia a možný nedostatok vitamínov v potrave. Tieto závery ale zatiaľ nie sú úplne potvrdené.
Existujú ochorenia, ktoré nás trápia v zime častejšie
Zaujímavosťou je, že bol preukázaný významný vzťah niektorých ochorení k zimnému obdobiu. Na sklonku roku sa v našom tele kumuluje viac látok, ktoré sprostredkovávajú zápal. Tie sú podporované zvýšenou tvorbou génov s touto prozápalovou informáciou. Tzv. polygénnými zápalovými ochoreniami, které nás potrápia predovšetkým v zime, tak môžu byť napr. kardiovaskulárne ochorenia, autoimunitné ochorenia (reumatická artritída) alebo psychiatrické ochorenia (sezónna afektívna porucha).
Článok bol napísaný v spolupráci s Mgr. Zuzanou Chmátalovou a za použitia nižšie uvedených zdrojov.
Altizer S, Dobson A, Hosseini P, Hudson P, Pascual M, Rohani P. Seasonality and the dynamics of infectious diseases. Ecol Lett. 2006; 9(4):467-84.
Kanikowska D, Sugenoya J, Sato M, Shimizu Y, Inukai Y, Nishimura N, Iwase S. Seasonal variation in blood concentrations of interleukin-6, adrenocorticotrophic hormone, metabolites of catecholamine and cortisol in healthy volunteers. Int J Biometeorol. 2009; 53(6):479-85. doi: 10.1007/s00484-009-0236-1.
Dopico XC, Evangelou M, Ferreira RC, Guo H, Pekalski ML, Smyth DJ, Cooper N, Burren OS, Fulford AJ, Hennig BJ, Prentice AM, Ziegler AG, Bonifacio E, Wallace C, Todd JA. Widespread seasonal gene expression reveals annual differences in human immunity and physiology. Nat Commun. 2015; 6:7000. doi: 10.1038/ncomms8000.
Lofgren E, Fefferman NH, Naumov YN, Gorski J, Naumova EN. Influenza seasonality: underlying causes and modeling theories. J Virol. 2007; 81(11):5429-36.
Hayes CE, Nashold FE, Spach KM, Pedersen LB. The immunological functions of the vitamin D endocrine system. Cell Mol Biol (Noisy-le-grand). 2003; 49(2):277-300.
Dowell SF. Seasonal variation in host susceptibility and cycles of certain infectious diseases. Emerg Infect Dis. 2001; 7(3):369-74.
Carrillo-Vico A, Guerrero JM, Lardone PJ, Reiter RJ. A review of the multiple actions of melatonin on the immune system. Endocrine. 2005; 27(2):189-200.
