15.06.2017
Petr Fořt
Inými slovami, nebyť hnedého tuku, muselo by sa teplo, potrebné na uchovanie stálej telesnej teploty, tvoriť vo svaloch. A ak by to nebolo aktívnym pohybom, museli by sa tie svaly triasť! To predsa poznáte, že? Keď je vám zima, trasiete sa ako osika!
A sme opäť pri civilizácii. Väčšina ľudí moderného typu, žijúcich v pohodlí civilizácie, čiže stále v teple (zaistenom oblečením a vykurovaním budov), stratila všetok hnedý tuk. Proste, nepoužívaný orgán zakrpatie! To poznáte - svaly vás opustia veľmi rýchlo, keď nie ste pohybovo aktívni. Podobne tomu je s kostnou hmotou.
To je vysvetlenie, prečo mnohé tropické ostrovné národy tiež trpia obezitou vrátane jej následkov. Dostatok stravy, minimum pohybu, neustále teplo - a je po hnedom tuku!
Spomínané dva druhy tuku sú rozdielne doslova ako deň a noc. Biely tuk je minimálne metabolicky aktívny - tvorí sa, keď má organizmus nadbytok potravy (predovšetkým sacharidov) a minimálny pohyb. Prebytok energie teda musí uložiť do zásob.
Vlastne toto robili intuitívne naši dávni predkovia - kto nedokázal skonzumovať dostatok potravy potrebnej na vytvorenie zásob energie "pre horšie časy", neprežil. Bežnou situáciou bolo obdobie hojnosti a hladu. Avšak potreba tkanivového (vnútorného) zdroja tepla musela byť zabezpečená dostatočnou zásobou (a aktivitou) hnedého tuku.
Teraz to hlavné - schopnosť bieleho a hnedého tuku komunikovať! Nemáš dosť bieleho izolačného a zásobného tuku? Dobre, nevadí, som tu ja, hnedý tuk - dodám ti aspoň to teplo. A prežiješ!
My, civilizovaní ľudia, nie sme nútení tvoriť hnedý tuk - nepotrebujeme ho. A to je problém. Možno ste si všimli, že obézni ľudia sa veľa potia. Stačí len mierny pohyb! Prečo? Pretože majú nadbytočnú tepelno-izolačnú vrstvu! Prehrievajú sa, musia sa chladiť potením. To je do istej miery tiež energetický výdaj. A tým pádom malá ochrana pred ďalším priberaním. Ale obéznym ľuďom (a nielen im) je potenie nepríjemné. To znamená, že sa stále menej hýbu, pretože pohyb produkuje tzv. odpadové teplo, a teda je nutnosť "chladiť". A tak je ich motor aj v nízkych otáčkach stále prehriaty.
A teraz - čo robiť? V posledných niekoľkých rokoch sa hľadajú spôsoby ako zabrániť tvorbe nadmerných tukových zásob (čiže bieleho tuku). Špekuluje sa o vhodných technikách premeny bieleho tuku na hnedý - to by predsa bolo ideálne riešenie! Pravda je, že zatiaľ neexistuje priama a rýchla možnosť ako vytvoriť viac hnedého tuku. Špekuluje sa o použití novo objavených hormónov, ale ich konkrétna aplikácia je otázkou mnohých rokov výskumu a vývoja liekov tohto typu.
A tak existuje len jediná reálna možnosť! Tou je tzv. chladová adaptácia (skúste sa na toto heslo pozrieť na internete). Ajaj, to zaváňa niečím, čo sa nám asi nebude páčiť! No, kto by sa rád a pravidelne otužoval, že? Áno, chladová adaptácia je v podstate "otužovanie" - tak ako nám to pred desiatkami rokov odporúčali praktickí lekári (kým ešte mali záujem o prevenciu). Pritom pred tými desiatkami rokov sme zďaleka nežili v tak teplotne komfortnom prostredí a v nadbytku stravy. A tiež sme sa oveľa viac hýbali.
Chladová adaptácia, teda v podstate "otužovanie", musí byť pravidelná, samozrejme postupná. Nie je vhodné bez prípravy rovno skočiť do vane plnej ľadovej triešte. Môžete dostať srdcový šok, prinajmenšom "prechladnúť", ale tiež poškodiť si svaly krčnej chrbtice. Aké metódy sa dajú použiť?
Ľudia majú hnedý tuk vo významnom množstve len v novorodeneckom veku. Je to v podstate "prežitok" z čias našich predkov ako som vysvetlil vyššie. S postupujúcim detstvom ho strácame, pretože ho nepotrebujeme. Zostávajú len "ostrovčeky" v oblasti nad lopatkami, v mieste, ktorému sa hovorí ľudovo "hrb". A je otázkou, do akej miery je tu lokalizovaný hnedý tuk metabolicky aktívny - riešením je, že k aktivite mu pomôžeme.
Nemá čas na pravidelnú fyzickú aktivitu (aj keď je to skôr výhovorka), tým menej, aby chodil pravidelne plávať do studenej vody (kam, však?). Nieto aby spal pri teplote okolo 10 °C. Alebo sa sprchoval 15 minút (ideálne 2x denne) veľmi studenou vodou. Tým menej, aby si našiel čas (a v podstate tiež prostriedky) na "ľadovanie". Kto nájde odvahu vliezť minimálne po pás do ľadovej triešte? A kde by jej toľko vzal? Takže, nie je to jednoduché, byť zdravý ...
A tak sa skúšali rôzne "finty" - napríklad okolitá teplota len 14 až 20 °C - dlhodobo. Alebo teplota 16 °C po dobu 2 hodín. Výsledkom bola aktivácia metabolizmu niekedy až o 30% nad pokojovú (tzv. bazálnu) hodnotu.
Jedna zo štúdií už tak "mierna" nebola - sledované osoby museli stráviť 3 hodiny vo vode s teplotou 18°C! A ajhľa - metabolický výdaj sa zvýšil na dvojnásobok. Avšak je tu problém v metodike, nie je jasné, či pokusné osoby plávali alebo len stáli vo vode až po krk. To si neviem predstaviť! Takže popisované zvýšenie výdaja energie muselo byť v súvislosti s fyzickým výkonom. Logicky je jasné, že plávať 3 hodiny v mori, teplom 25 °C, asi nebude fungovať. A tiež by som chcel vidieť niekoho, kto by vydržal plávať celé 3 hodiny ...
To je všetko pekné, až na to, že som nenašiel štúdiu, ktorá by chladovú adaptáciu využila k preukázateľnému zvýšeniu množstva hnedého tukového tkaniva. Možno konštatovať, že to malé množstvo tohoto tukového tkaniva, ktorým disponujeme, pravdepodobne vplyvom chladovej adaptácie len zvýši aktivitu - nie aby sa hmotnostne zväčšilo. Takže to len potvrdzuje, že chladová adaptácia je v podstate "otužovanie".
Logicky môžeme prispieť k úbytku bieleho tuku vďaka zvýšeniu výdaja energie. A čo hlavne? Rovnako ako po výdatnom cvičení, tak aj po výdatnom plávaní v studenej vode nastane čo? Veľký hlad! A máme problém.
Vďaka adaptácii na civilizačný komfort sme prišli o hnedý tuk. Môžeme sa pokúsiť jeho zvyšky aktivovať vyššie uvedenými postupmi. Alebo sa musíme obrniť trpezlivosťou a niekoľko mesiacov, možno rokov, vďaka systematickej, no relatívne technicky prijateľnej chladovej adaptácii, dosiahnuť zmnoženie hnedého tuku.
K tomu môže dôjsť aj tak, že sa časť bieleho tuku aktivuje a postupne sa premení na hnedý. Alebo, čo je veľmi zaujímavé, premení sa na akéhosi "kríženca", totiž na tzv. béžový tuk, ktorý je metabolicky aktívnejší - a to už je väčšia šanca, čo poviete?