S ketodiétou zaručene schudnete. Môže vám ale aj dosť uškodiť

V posledných rokoch je ketogénnej diéte venovaná značná pozornosť. Stala sa populárnou ako medzi celebritami, tak aj vo vedeckých kruhoch pri výskume vplyvu stravy na naše zdravie a rôzne ochorenia. V súvislosti s odbornými poznatkami sa preto poďme pozrieť na to, aké zdravotné pozitíva a možné riziká táto diéta prináša.

Výživové odporúčania týkajúce sa príjmu sacharidov sa líšia. Odporúčaný denný príjem sacharidov sa podľa WHO (World Health Organisation) pohybuje medzi 45 - 65% celkového denného energetického príjmu. Ak by sme pre mladú aktívne žijúcu ženu zvolili hranicu pre príjem sacharidov 55% z celkového energetického príjmu, tak to znamená denný príjem sacharidov asi 260 g, pričom by jednoduché cukry nemali tvoriť viac ako 10%, teda 26 g.

Znížiť príjem sacharidov na minimum

Definície nízkosacharidových a ketogénnych diét sú odlišné. Všeobecne ale platí, že ketogénna diéta pripúšťa konzumáciu sacharidov maximálne do 50 g za deň. O niečo menej striktná je potom diéta s veľmi nízkym príjmom sacharidov, tzv. very-low carbohydrate diet, kedy je dovolené konzumovať 50 - 100 g sacharidov denne. A najbenevolentnejšou je nízkosacharidová diéta, myslená aj ako trvalý spôsob stravovania a životný štýl, ktorá pripúšťa konzumáciu sacharidov až do 150 g za deň.  

Minuli sa sacharidy? Telo začne čerpať energiu z tukov a bielkovín

Ak obmedzíme príjem sacharidov, dôjde v našom organizme k veľkým zmenám. Predovšetkým dôjde k prešmyknutiu nášho metabolizmu. Vzhľadom k tomu, že sa zníži dodávka sacharidov, tak sa náš metabolizmus "preorientuje" z glukocentrického (využívajúci predovšetkým glukózu) na adipocentrický (využívajúci predovšetkým mastné kyseliny a ketolátky). Hlavným energetickým zdrojom sa stanú mastné kyseliny, pochádzajúce z potravy a z našich vlastných tukových zásob, a ketolátky vytvorené opäť z konzumovaných tukov, bielkovín a našich tukových zásob.

Je známe, že napríklad červené krvinky sú od glukózy, ktorá vzniká štiepením skonzumovaných sacharidov, úplne závislé. Neohrozí nás teda zdravotne tak veľké obmedzenie príjmu sacharidov? Ak sme zdraví, tak nie. Ketolátky vznikajúce v pečeni oxidáciou tukov putujú následne do nášho krvného riečišťa a dostávajú sa krvou do rôznych tkanív, ktoré ich dokážu veľmi efektívne využiť ako zdroj energie pre svoje správne fungovanie.

Tým pádom obmedzené množstvo prijímanej glukózy naše telo využije len práve tam, kde nie je možné využiť alternatívne zdroje energie, ako je tomu práve u červených krviniek. Obmedzená konzumácia sacharidov navyše vedie k zníženiu celkovej hladiny inzulínu v krvi, čo aktivuje metabolickú dráhu opätovnej tvorby glukózy z necukorných zlúčenín v pečeni (tzv. glukoneogenézy). Tento mechanizmus potom "istí" dostatočnú koncentráciu glukózy v krvi.

Diabetici, pozor na ketolátky!
 

Ďalší faktor, ktorý by nás mohol vystrašiť a od nízkosacharidovej diéty odradiť, je tvorba ketolátok. Obzvlášť pacienti trpiaci ochorením diabetes mellitus vedia, že hladiny ketolátok je dôležité sledovať. Ich výrazné zvýšenie totiž značí zlú kompenzáciu a môže pre nich mať vážne zdravotné dôsledky. 

Progresívna ketóza u diabetických pacientov je nekontrolovaná. Koncentrácia ketolátok dosahuje hodnoty vyššie ako 20 mmol / l a ketóza je navyše spojená s acidózou, pri ktorej dochádza k zníženiu pH krvi. A to môže rozvrátiť rovnováhu vnútorného prostredia organizmu.

Naproti tomu ketóza sprevádzajúca nízkosacharidovú ketogénnu diétu je organizmom prísne regulovaná a kontrolovaná. Koncentrácia ketolátok sa pohybuje do 7 mmol / l, pretože mozog veľmi efektívne využíva ketolátky ako zdroj energie v dôsledku nízkej ponuky glukózy a pH vnútorného prostredia sa nemení. Niektoré štúdie navyše dokazujú, že množstvo ketolátok v krvi je vyššie len v iniciačnej fáze ketogénnej diéty (tzn. 2 - 4 týždne). Ich koncentrácia následne klesá a po 10 - 12 týždňoch je už len mierne zvýšená - v porovnaní s osobami dodržiavajúcimi ostatné známe diéty.

Efektívne chudnutie nie je jediným benefitom
 

Pozitívny terapeutický efekt ketogénnej diéty bol dokázaný vo vzťahu k chudnutiu, zníženiu rizika kardiovaskulárneho ochorenia a zlepšenia inzulínovej rezistencie. Tá predchádza diabetes mellitus 2. typu a osvedčila sa aj pri liečbe epilepsie. Priaznivé účinky boli zaznamenané aj u niektorých kožných či iných neurologických ochoreniach.

Čo môže ketogénna diáta pozitívne ovplyvniť:

• Ketogénna diéta nahrádza značnú časť energetického príjmu zo sacharidov bielkovinami a tukmi. Tým pádom nedochádza počas dňa k veľkému kolísaniu hladiny inzulínu, čo spoločne s konzumáciou proteínov a lipidov vedie k dlhšie trvajúcemu pocitu nasýtenia. Predídeme tak tzv. vlčiemu hladu, ktorý prichádza po konzumácii potravín s vysokým glykemickým indexom a pri ktorom skonzumujeme väčšinou veľké porcie kalorického jedla.

• Obmedzenie príjmu sacharidov vedie tiež k obmedzeniu tvorby tukových zásob (lipogenéze) z glukózy, ktorá nie je po jedle okamžite spracovaná ako energetický zdroj buniek. Naopak je stimulovaná lipolýza (odbúravanie tuku uloženého v tukových bunkách), aby telo malo dostatok alternatívnych zdrojov energie (ketolátky). Obmedzením príjmu glukózy tiež zvyšujeme energetické nároky na jej "znovutvorbu" v pečeni. Dôležitý je tiež fakt, že spracovanie prijatých bielkovín je pre náš organizmus energeticky náročnejšie ako spracovanie sacharidov.

• Bolo preukázané, že ketogénna diéta má pozitívny vplyv na zníženie rizika vzniku kardiovaskulárneho ochorenia. Pri ketogénnej diéte dochádza k zníženiu a normalizácii koncentrácie triacylglycerolov a zníženiu koncentrácie LDL-cholesterolu. V prípade, že je konzumovaná strava bohatá na kvalitné polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA), je efekt ešte výraznejší.

• Dôležitý je aj efekt redukcie telesnej váhy. Niektoré vedecké práce uvádzajú aj výraznejšie zníženie obvodu pásu, ktorý je dnes považovaný za lepší ukazovateľ ako BMI (Body Mass Index - index telesnej hmotnosti).

• Ďalej bolo preukázané, že ketogénna diéta znižuje hladiny zápalových markerov a má teda pravdepodobne protizápalový efekt, čo opäť znižuje kardiovaskulárne riziko.

• U pacientov s diabetes mellitus 2. typu bol preukázaný pozitívny efekt ketogénnej diéty na zníženie koncentrácie glukózy nalačno, glykovaného hemoglobínu a bola zaznamenaná aj vyššia citlivosť voči inzulínu.

Na zdraví sa môže podpísať i negatívne. Ohrozené sú hlavne obličky
 

• Kritici ketogénnej diéty namietajú, že táto diéta so sebou prináša riziko poškodenia obličiek. "Pre obličky je zvýšený príjem bielkovín vždy rizikom, pretože ich zaťažuje. U zdravého človeka by nemal príjem bielkovín prekročiť 1 gram na kilogram váhy denne, ale s diétou postavenou na vysoko proteínových prípravkoch je jasné, že to mnoho ľudí prekročí aj niekoľkonásobne, "povedal pre iDNES.cz špecialista na obličky Vladimír Tesař zo Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe.
• My k tomu za Svet zdravia len doplníme, že odporúčaný denný príjem bielkovín je rôzny podľa miery fyzickej záťaže: zdravý dospelý človek, ktorý príliš nešportuje - cca 1 g bielkovín / 1 kg hmotnosti, ľahko športujúci dospelý - cca 1,2 g / 1 kg hmotnosti, aktívny športovec - cca 1,8 g / kg hmotnosti.
• Niektorí odborníci preto odporúčajú pacientom s narušenou funkciou obličiek v dôsledku cukrovky 2. typu či s hypertenziou, aby sa vyššieho príjmu bielkovín v rámci ketogénnej diéty vyvarovali.
• Instantné výrobky kvalitnú stravu nenahradia. K záťaži obličiek spôsobenej vyšším príjmom bielkovín je ešte potrebné dodať dôležitú informáciu. Toto zdravotné riziko hrozí najmä u komerčných ketodiét, ktoré si môžete kúpiť na internete. Instantné balíčky, ktoré sa tu predávajú, skutočne obsahujú väčšie množstvo bielkovín, než ktoré obličky spracovávajú pri bežnej strave. Bezpečnejšia je preto ketogénna diéta založená na strave pripravovanej zo skutočných potravín. Riziko súvisiace so záťažou obličiek je potom ešte nižšie u low-carb high fat (nízkosacharidovej a vysokotukovej stravy), ktorá je založená na minimálnom príjme sacharidov a vysokom príjme kvalitných tukov. Tento štýl stravovania sa naopak ukazuje ako jeden z najúčinnejších v boji proti obezite a chronickým a civilizačným ochoreniam.
• Ďalším negatívnym dôsledkom ketogénnej diéty môže byť tvorba obličkových kameňov. Úvodná mierne zvýšená koncentrácia ketolátok totiž môže ovplyvniť vznik a tvorbu kalcium-urátovového piesku či kamienkov, ktoré sú potom zodpovedné za obličkové koliky.
• Existujú tiež štúdie, ktoré dokazujú, že s tvorbou ketolátok súvisí ešte jeden prípadný nežiaduci efekt ketogénnej diéty, a to je zvýšená mobilizácia vápnika z kostí. Ten sa následne v krvi podieľa na udržaní stáleho pH. Úbytok vápnika môže prispieť k zvýšeniu rizika vzniku osteoporózy, rizikovou skupinou sú v tomto prípade najmä staršie osoby a ženy po prechode. Tie by teda mali striktnú ketogénnu diétu absolvovať pod odborným lekárskym dohľadom. Človek v produktívnom veku, ktorý sa stravuje zdravo a má dostatočné množstvo pohybu, sa nemusí tohto zdravotného rizika obávať.

Na druhej strane niektoré štúdie zaoberajúce sa dlhodobým efektom ketogénnej diéty dokladajú, že u zdravých jedincov nemá ketogénna diéta bohatá na bielkoviny zničujúci efekt na obličky ani na kosti. A že konzumácia bielkovín naopak zvyšuje hladiny hormónu IGF-1 (inzulín-like growth factor 1), čo je rastový faktor majúci dôležitú úlohu pri tvorbe kostí.

Pokiaľ ste zdraví, ketogénna diéta by vám ublížiť nemala. Ale pozor na jo-jo efekt
 

Veľa najnovších štúdií dokladá negatívny vplyv vysokej konzumácie sacharidov, obzvlášť potom jednoduchých cukrov, na naše zdravie.

Ak sa zdravý človek rozhodne skúsiť obmedziť príjem sacharidov na úroveň nízkosacharidovej stravy, aby zhodil pár kilogramov či len vyskúšal, ako sa bude cítiť, nie je pravdepodobne dôvod k obavám o poškodenie zdravia. Je ale nevyhnutné dodržiavať zásady pestrej a vyváženej stravy plnej vitamínov, minerálnych látok, kvalitných tukov a bielkovín.

U ketodiéty je veľmi dôležité tiež to, aby ste pri prechode na menej striktný stravovací režim začali obmedzované sacharidy pridávať postupne. V prípade, že sa vrátite k pôvodným stravovacím návykom ihneď, nevyhnete sa obávanému jo-jo efektu.

V prípade, že chcete vyskúšať ketogénnu diétu s cieľom výraznejšej redukcie hmotnosti či ju využiť ako terapeutický nástroj u diabetu 2. typu alebo metabolického syndrómu, bolo by najvhodnejšie konzultovať vaše možnosti s odborníkom či lekárom a začať diétny program pod odborným (i laboratórnym) dohľadom.

Článok bol napísaný v odbornej spolupráci s Mgr. Zuzanou Chmátalovou a za použitia nižšie uvedených zdrojov.

Paoli A, Rubini A, Volek JS, Grimaldi KA. Beyond weight loss: a review of the therapeutic uses of very-low-carbohydrate (ketogenic) diets. Eur J Clin Nutr. 2013; 67(8):789-96. doi: 10.1038/ejcn.2013.116. Epub 2013 Jun 26.

Westman EC, Feinman RD, Mavropoulos JC, et al. Low-carbohydrate nutrition and metabolism. Am J Clin Nutr 2007; 86:276–84.

Adam-Perrot A, Clifton P, Brouns F. Low-carbohydrate diets: nutritional and physiological aspects. Obes Rev. 2006; 7(1):49-58.

Manninen AH. Metabolic Effects of the Very-Low-Carbohydrate Diets: Misunderstood “Villains” of Human Metabolism. Journal of the International Society of Sports Nutrition. 2004; 1(2):7-11. doi:10.1186/1550-2783-1-2-7.

Dashti HM, Mathew TC, Hussein T, et al. Long-term effects of a ketogenic diet in obese patients. Experimental & Clinical Cardiology. 2004; 9(3):200-205.

Hartman AL, Vining EP. Clinical aspects of the ketogenic diet. Epilepsia. 2007; 48(1):31-42.

Santos FL, Esteves SS, da Costa Pereira A, Yancy WS Jr, Nunes JP. Systematic review and meta-analysis of clinical trials of the effects of low carbohydrate diets on cardiovascular risk factors. Obes Rev. 2012; 13(11):1048-66. doi: 10.1111/j.1467-789X.2012.01021.x. Epub 2012 Aug 21.