15.10.2014
Petr Fořt
Myslím, že prakticky každý z vás sa už stretol so "strašiakom modernej doby", ktorý lekári nazývajú cholesterol. Aby vás zachránili, odporúčajú vám sledovať pravidelne hladinu celkového cholesterolu, prípadne aj jeho ďalších "príbuzných" vrátane tukových látok, nazývaných "triacylglyceroly" (TAG). Predpokladám, že vďaka internetu mnohí z vás už "narazili" na články či dokonca videá, ktoré upozorňujú verejnosť na fakt, že sa jedná o mýtus, ktorý náramne vyhovuje výrobcom liekov.
Cholesterol je látka steroidného charakteru, ktorú organizmus potrebuje pre tvorbu hormónov a vitamínu D. Organizmus je teda šikovne vybaveným mechanizmom, ktorý slúži k tvorbe cholesterolu. Je tomu tak preto, že je to látka, ktorá pomáha telu spracovávať tuky a súčasne je nesmierne dôležitá pre tvorbu bunkových membrán (najviac v mozgových bunkách). Okrem cholesterolu, ktorý si vytvárame sami, ho prijímame v podobe niektorých potravín.
Cholesterol sa v organizme viaže na bielkoviny (proteíny - presnejšie apo-proteíny), a vytvára s nimi komplexy, nazývané lipoproteíny. Existujú tri hlavné triedy lipoproteínov podľa ich "hustoty":
Nadbytok LDL a VLDL cholesterolu a TAG je podľa súčasného tvrdenia lekárskej vedy významným rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. Stav, prejavujúce sa zvýšenou hladinou cholesterolu, sa nazýva hyperlipidémia (presnejšie hyperlipoproteinémia). Najhoršie variantom je tzv. vrodená (familiárnou) hypercholesterolémia. Všeobecne možno rozlíšiť jej dva základné dva typy:
Hodnotí sa podľa hladiny CRP (C-reaktívny proteín). CRP možno považovať za faktor citlivosti k ateroskleróze. Dôkazom je už len "mierne zvýšená hladina CRP" čo znamená hodnoty medzi 8-15. Hodnoty vyššie sú pravdepodobne dôkazom existencie zápalu bakteriálneho pôvodu (podobne ako zvýšená hodnota ASLO). CRP je možné znížiť zvýšenou fyzickou aktivitou a znížením príjmu cholesterolu.
Je ďalším ukazovateľom rizika - jasne zvýšená hodnota znamená vyššie riziko infarktu myokardu. Sebaobranu je dostatočný príjem kyseliny listovej a vitamínu B6, ktoré znižujú hladinu homocysteínu. Oba tieto vitamíny však neznížia riziko aterosklerózy!
Pozn. autora: V rámci kontrolného biochemického vyšetrenia, ktoré odporúčame našim klientom sledujeme nielen všetky frakcie cholesterolu, ale tiež homocysteínu a CRP.
V zátvorke sú uvedené pôvodné jednotky (tie sa totiž ešte používajú v Anglicku a v USA)
Podľa súčasných názorov riziko infarktu myokardu stúpne v prípade, kedy je hladina celkového cholesterolu 8 mmol / l až päťnásobná. Je tomu tak preto, že sa zvyšuje proces tzv. sklerotizácie cievnej steny. V ďalšom texte sa zoznámite s odlišným názorom.
V prevencii i liečbe je podľa súčasných odporúčaní nutné udržať hodnoty LDL pod 2 mmol / l, TGA pod 2 mmol / la HDL naopak nad 1,1 (muži), resp. 1,3 mmol / l (ženy), a súčasne znížiť hladinu CRP. Riziková ateroskleróza je jasne preukázaná, keď je celkový cholesterol vyšší ako 8 a triacylglyceroly (TGA) vyšší ako 11 (tento stav súčasne charakterizuje zápal pankreasu), a hodnota HDL menšie ako 0,7 mmol / l.
Pozn. autora: U klientov našich pobočiek sa prakticky nestretneme s takto kritickými hodnotami, a to napriek mnohokrát silnej až morbídne obezite. Toto konštatovanie je mimoriadne závažné, pretože sa ukazuje, že obezita síce ovplyvní negatívne hodnoty "cholesterolu", ale takmer nikdy kriticky. Súbežné hodnotenie hladiny CRP a homocysteínu je úplne iná záležitosť. Ak sú hodnoty LDL cholesterolu a TAG už len mierne zvýšené a pritom je hodnota HDL cholesterolu pod 0,8 a súčasne je hodnota CRP nad 8-10 (podľa toho, ktorá laboratórium vyšetrenie vykonáva) a pritom je aj zvýšená hladina homocysteínu (nad 15) , je jasné, že je problém!
B6 spolu s vitamínom B12 a kys. listovovou zníži riziko znížením tvorby homocysteínu. Optimálne množstvo? 100 mg B6 + 2000 mcg B12 + 10 mg (!) kyseliny listovej (prípadne pridať aj betaín hydrochlorid) Avšak takéto množstvá NIKDY nemôžu byť schválené Štátnym zdravotným ústavom, pretože sa už jedná o tzv. klinicky účinné množstvo - a doplnky nie sú lieky.
Pomocou zmeny v zložení stravy je nutné znížiť produkciu inzulínu. Je vhodné pravidelne používať vitamín D, najlepšie spoločne s vitamínom K, vápnikom a horčíkom. Nadmernú hladinu LDL choelsterolu (LpA) možno znížiť pravidelnou konzumáciou významných množstvo vitamínu C.
Diéta s kriticky nízkym obsahom tukov je kontraproduktívna. Nutné je kategoricky znížiť konzumáciu transmastných kyselín (TMK).