Je glukózovo-fruktózový sirup zdravý?

Čo je glukóza a čo fruktóza?

Glukóza je hroznový cukor, fruktóza cukor ovocný. Skutočne nie sú vhodnejšie ako repný alebo trstinový cukor? Veď sa predávajú aj v predajniach zdravej výživy či v rôznych biopredajniach. Bohužiaľ, hlavne o fruktóze to rozhodne neplatí, pretože sa v tele až príliš ľahko premieňa na tuk. Fruktóza sa totiž metabolizuje vždy iba v pečeni a výsledkom je tuk uložený medzi orgánmi (viscerálny tuk), čo je vždy nebezpečnejšie ako podkožný tuk, ktorý máme na stehnách či zadku. Navyše ak prijímame vysoké dávky fruktózy, poškodzujeme svoju pečeň rovnako, ako pri alkohole a iných toxínoch.

Fruktóza môže za obezitu aj choroby, tvrdia vedci

Glukóza tak nebezpečná nie je, ale výrobcovia napriek tomu začínajú masovo používať glukózovo-fruktózový sirup najmä preto, že je lacnejší a lepšie sa s ním pracuje. Navyše väčšine ľudí to znie dobre a  zdravo :). Bohužiaľ, hmotnosť po ňom ide hore oveľa rýchlejšie ako po bežnom cukre, a môže za to práve spomínaná fruktóza. Vysvetlenie je celkom jednoduché. Disacharid (cukor zložený z dvoch jednotiek) sacharóza (čiže nám známy klasický repný cukor) obsahuje jednoduché cukry fruktózu a glukózu v rovnakom pomere, v glukózovo-fruktózovom sirupe výrazne prevažuje fruktóza. Kým glukóza sa v tele  mení na tuk približne z 5%, fruktóza až zo 40%.

A pribúdajú štúdie, ktoré dávajú za pravdu podozreniu, že je to práve fruktóza, omylom považovaná za zdravú, ktorá môže za pribúdajúci počet ľudí s nadváhou a obezitou v západnej civilizácii, a to vrátane detí. Nejde samozrejme len o samotný vzostup hmotnosti, ale aj s ňou spojený výskyt chorôb. Riziko je ešte o to vyššie, že kvôli konzumácii fruktózy sa tuk ukladá predovšetkým medzi orgánmi.

Navyše to nie je všetko. Fruktóza sa väčšinou premieňa na tuky triglyceridy a tie sa spolu s cholesterolom ukladajú v cievach. A ešte niečo. Fruktóza, na rozdiel od glukózy, dokáže menej stimulovať centrá v mozgu, ktoré nás upozorňujú, že sme sýti, že končíme s jedlom. Máme väčší pocit hladu a zjeme toho omnoho viac. Priberáme a máme väčšie riziko vzniku všetkých chorôb spôsobených obezitou. Medzi ne patria aj niektoré typy zhubných nádorov, ako stojí v správe odborníkov z českej iniciatívy "Vím, co jím", ktorá jeho zvýšenú konzumáciu rozhodne neodporúča.

Negatívne dopady na zdravie:

• príliš veľa fruktózy môže spôsobiť stukovatenie pečene (steatózu)
• zvyšuje hladinu kyseliny močovej
• postupne vedie k inzulínovej rezistencii

Pozor, nenechajte sa nachytať

Zradné je predovšetkým to, že glukózovo-fruktózový sirup sa objavuje aj v potravinách, ktoré sa všeobecne považujú za zdravé, napríklad v müsli tyčinkách. A tiež v tyčinkách so zvýšeným obsahom bielkovín (proteínových), ktoré na zahnanie hladu odporúčajú aj odborníci na výživu. Sirup sa pritom v ich zložení nezriedka objavuje na prvom mieste, čo znamená, že tvorí najviac zastúpenú zložku v zložení výrobku.

Glukózovo-fruktózový sirup začali výrobcovia najskôr masovo používať v zámorí, kde sa vyrába najmä z kukurice (pod názvom high fructose corn syrup). Dnes sa bežne používa aj v Európe a nájdete ho tiež tam, kde vás to možno prekvapí. Hoci glukózovo-fruktózový sirup môže niekomu pripadať ako zdravšie sladidlo než cukor, rozhodne ním naše telo nepotešíme. Fruktóza má síce nižší glykemický index, ale v tele sa môže ľahko premeniť na tuk, čo je pre nás nežiadúce. Dá sa nájsť takmer v každej kategórii potravín, napríklad v sušienkach alebo v sladených mliečnych výrobkoch, v sladených nápojoch pre deti, v niektorých DIA výrobkoch.

Úplne najskôr sa sirup objavil v Japonsku. Základom jeho výroby je obilný škrob, najčastejšie kukuričný, ale môže to byť aj pšenica, ako je tomu v Česku. Obilie sa najprv rozomelie, oddelí sa škrob a pridajú enzýmy. Tie premenia časť glukózy v ňom obsiahnutej práve na fruktózu. Výroba je kratšia ako pri bežnom repnom cukre, takže stojí menej. Sirup je dvaapolkrát sladivejší a vzhľadom k tomu, že je tekutý, je jeho použitie do výrobkov jednoduchšie. Navyše, napríklad v prípade pečiva, zabezpečuje výrobkom vláčnosť, ktorá by sa inak dosahovala len ťažko. Niet divu, že si ho výrobcovia tak obľúbili.

Na druhej strane, máme sa vyhýbať aj fruktóze, ktorá je  prirodzene obsiahnutá v každom ovocí? Nie, ak nejete  napríklad tri kilá plodov denne.  Bežné množstvo fruktózy z ovocia dokáže organizmus dobre spracovať, ale celkovo by mal nad príjmom sladkých plodov prevažovať príjem zeleniny.