16.10.2014
Petr Fořt
Prečo tento proces začína predčasne, respektíve prečo k nemu vôbec dochádza? Môže zvýšená hladina cholesterolu vysvetliť stúpajúci výskyt obehových ochorení alebo dokonca predčasnú menštruáciu? Môžeme tento jav považovať za zdravotne rizikový, tiež čo sa týka nádorových ochorení, ktorých výskyt stúpa ešte rýchlejšie? Ale čo hlavne - nie je kontrolné (skríningové) vyšetrenie celkového cholesterolu neprípustným zjednodušovaním, podobne ako sú zjednodušene interpretované ochranné či dokonca liečebné opatrenia, ktorým je zásadné obmedzenie konzumácie (nasýtených) živočíšnych tukov? Nie je to predsa len zložitejšie?
Ak máte zvýšený cholesterol, lekári stále odporúčajú nízkotukovú diétu a ako prevažujúce zdroje tukov používať margaríny a rastlinné oleje. Odporúčajú znížiť konzumáciu tučných údenín a mäsa, väčšiny vnútorností a vajec, to všetko nahradiť strukovinami „pretože neobsahujú cholesterol a sú bohaté na bielkoviny a obsahujú údajne ochranné fytonutrienty (fytosteroly) a vlákninu“. A cvičiť, cvičiť, cvičiť.
Verejnosť sa spolieha na to, že lekári majú pravdu. Nikto z nich by si predsa netrúfol vymýšľať. Alebo trúfol? Do istej miery sú uvedené odporúčania oprávnené (prinajmenšom to cvičenie). Napriek tomu je zrejmé, že varovania sú zámerne prehnané. Majú posilniť dôveru v medicínu a zvýšiť obrat liekov, znižujúcich cholesterol, pretože podľa ich slov už zníženie podľa noriem "zvýšenej hladiny" o niekoľko percent (!) významne znižuje riziko vzniku obehových ochorení. Je tu jeden zásadný problém - plošný skríning (kontrolná preventívne vyšetrenie) iba jediného parametra, ktorým je hodnota celkového cholesterolu, je nedostačujúca a nemá objektívnu výpovednú hodnotu. Malo by byť pravidlom, že v prípade, keď hladina celkového cholesterolu výrazne prekročí "normu", sa pristúpi k podrobnému vyšetreniu, pretože nejde ani zďaleka len o celkový cholesterol.
Dojemná starosť o zdravie populácie spolu so zdôrazňovaním prevencie, ale predovšetkým liečby, maskuje skutočný motív, ktorým je biznis s liekmi. Ide predovšetkým o tzv. statíny, ktoré naozaj účinkujú výrazne (za predpokladu, že sú podávané nepretržite), avšak ich vedľajšie účinky sú väčším rizikom než ich prínos. Práve tie vedľajšie účinky jasne preukazujú, že "nízky cholesterol" je pravdepodobne ešte horšia situácia ako vysoký! Táto úvaha nie je len buchnutím do vody - existujú seriózne štúdie, ktoré preukázali, že pacienti, ktorí brali statíny, umierali častejšie ako tí, ktorí trpeli kardiovaskulárnymi ochoreniami a vysokým cholesterolom a neliečili sa statínami.
Snažím sa zdravotníctvo pochopiť. Nie je iná možnosť, ako zabezpečiť prevenciu než varovať. Ak to nepomôže, nie je iná možnosť ako liečiť.
Najnovšie výskumy preukázali, že oveľa vyššiu výpovednú hodnotu má stanovenie hladiny celkových lipidov (tukových látok) a triacylglycerolov. Frekvencia ich vyšetrujú je však nedostatočná, nehovoriac o tom, že len minimálne sa vyšetrujú hladiny apo-lipoproteínu A a apo-lipoproteínu B, a predovšetkým homocysteínu, C-reaktívneho proteínu (CRP) a fibrinogénu. Je to drahé ... Avšak až potom je možné stav zhodnotiť a odporučiť liečbu.
Prvým krokom prevencie musí byť zmena životného štýlu (teda aj jedálnička) a až potom, keď toto opatrenie zlyhá, je možno nutné podávať lieky, hoci vlastne nejde o lieky, ale o "údržbu", a to preto, že nedôjde k odstráneniu príčiny . Zaujímavé na tom všetkom je, že relatívne malý, ale štatisticky významný počet ľudí má vyšší celkový cholesterol len preto, že majú vyššiu hodnotu "dobrého" HDL-cholesterolu. Preto sa počíta tzv. Aterogénny index, čiže pomer medzi LDL (zlý cholesterol) a HDL. Čím vyššia, tým vyššie riziko obehových ochorení. Druhým parametrom, ktorý má oveľa vyššiu výpovednú hodnotu, je pomer medzi hodnotou TAG a HDL. Pravdepodobne nie je správne hodnotiť mierne vyššiu hladinu cholesterolu u detí ako prejav vážnej poruchy, pretože nemožno vylúčiť, že je to vlastne prirodzený stav s ohľadom na to, že cholesterol je látka, potrebná pre tvorbu pohlavných hormónov a pre rast. Hladina u detí teda môže výrazne kolísať v súvislosti s obdobiami rastového špurtu a pohlavným dozrievaním. Iste tiež všetky deti nemajú prvé známky sklerotizácie už v troch rokoch veku, ako sa nám pred niekoľkými rokmi snažili dokázať niektoré štúdie. Ak však niekto z rodičov mal vysoký cholesterol a prípadne predčasne zomrel na infarkt myokardu, je nález zvýšenej hodnoty cholesterolu výrazným motívom pre podrobnejšie vyšetrenie. Medzi nimi by malo hrať prím genetické vyšetrenie!
Každá minca má dve strany, čo platí aj v prípade cholesterolu. Nielen vysoká hladina, ale aj nízka hodnota nie je ideálna, dokonca súvisí s niektorými inými ako kardiovaskulárnymi ochoreniami. Môže byť napríklad sprievodným javom nádorových ochorení, tiež je nachádzaná v stave výrazného nedostatku energie, ďalej pri poškodení pečene, alebo zvýšenej činnosti štítnej žľazy alebo chudokrvnosti.
Nízky cholesterol je tiež dôsledkom dlhšieho používania kortikosteroidov!
Predpokladá sa, že hladina cholesterolu je ťažko ovplyvniteľná pôsobením vonkajších faktorov, to znamená aj cielenou zmenou skladbou stravy, znížením energetického príjmu a začatím pravidelnej fyzickej aktivity. Lenže praktické štúdie preukazujú, že skepsa nie je na mieste! Môžem to tvrdiť dokonca aj na základe výsledkov vlastných štúdií! Konkrétne v rámci sledovania reakcie na tréningovú záťaž u špičkových hráčok basketbalu v priebehu náročnej, 14 dní trvajúcej prípravy došlo k významnému poklesu celkového cholesterolu (z normálnych hodnôt). Na jednej strane to dáva nádej, že ku korekcii nadpriemerných hodnôt by šlo použiť náročnú fyzickú aktivitu, ale na druhej strane je to varovanie, že preťažený organizmus záťaž nezvláda a vyvíja sa stav, ktorý nie je normálny. Klesá totiž produkcia steroidných hormónov, čo sú hlavné regulátory metabolizmu! Žiaden div, že u profesionálne športujúcich žien bežne dochádza k poruchám menštruačného cyklu.
Iný experiment, ktorý som vykonal v rámci verejného podujatia, zameraného na redukciu nadváhy, ukázal, že u rekreačne športujúcich žien je na zníženie vysokej hladiny "škodlivého" cholesterolu možné použiť cvičenie spolu s redukciou príjmu energie (nie cielene formulované "diéty") a podávanie niektorých lipotropných látok v podobe doplnkov stravy.
Určite nie je potrebné zdôrazňovať, že hladina celkového cholesterolu a jeho frakcií, hodnota homocysteínu a tukových látok v krvi je významne ovplyvnená dedičnosťou. Napriek tomu aj v prípade, že máte tú smolu a vo vašej rodine je významné riziko, môžete zahájiť prevenciu pomocou zásadnej zmeny zloženia stravy. Lenže to neznamená, že prestanete jesť všetky tuky! Naopak, znamená to, že sa prestanete "prekrmovať" sacharidmi! Ak budete cvičiť, tým lepšie. Nanešťastie na takýto postup nereagujú všetci "postihnutí". To je zrejmé zo zistenia, že niektorí ľudia môžu úplne bez obáv z neblahých následkov konzumovať vajcia a bôčik podľa ľubovôle a váľať sa na gauči a napriek tomu ani vo vyššom veku nenastane zásadné zhoršenie aterogénneho indexu a ďalších ukazovateľov sklerotizácie. A to zďaleka nie je všetko!
Výskum preukázal, že úmrtia na obehové ochorenia nie sú zavinené aterosklerózou!
V tejto situácii je prinajmenšom tragikomické tvrdiť, že za všetko môžu živočíšne tuky!
Môže stres dokonca aj za problémy s aterosklerózou, keď ako sa hovorí "za všetkým väzí stres"? Pochopiteľne skorý proces sklerotizácie u najmenších detí asi nedá vysvetliť stresom, ale súhrou pôsobenia dedičnej dispozície, nevhodnej stravy a nedostatku pohybu.
Súčasná mimoriadne vysoká konzumácia (lacných) sladkostí, teda pekárskych a cukrárskych výrobkov, obsahujúcich vysoký podiel transmastných kyselín, znamená hlavný nepriaznivý stravovací faktor!
Na zníženie rizikových parametrov sa stále odporúča znížiť konzumáciu živočíšnych tukov, vajec a tučného mäsa, ale súčasne sa radí konzumovať (veľa) mlieka a mliečnych výrobkov. To je kontraproduktívne. Hoci mliečny tuk ako taký už nie je považovaný za "najväčšie zlo", ešte to neznamená, že pravdu majú odborníci, ktorí tvrdia, že konzumácia polotučného mlieka naopak hladinu celkového cholesterolu znižuje. Alebo, možno - ale len v prípade, že budete piť nepasterizované mlieko od voľne sa pasúcich kráv! Toto zatiaľ nepotvrdené zistenie je možné použiť k úvahe, že sa našlo vysvetlenie, prečo pred desiatkami rokov nebola skleróza a kardiovaskulárne ochorenia tak rozšírené ako dnes. Lenže vtedy sa nerobil skríning a významne väčšie množstvo populácie fyzicky pracovalo a deti miesto behania vonku nesedeli pri počítači. Tiež sa nekonzumovali obrovské množstvá cukru a sladkostí, v potravinách (pochutinách) nebolo nadmerné množstvo transmastných kyselín a nejedli sa margaríny.
Priaznivým vplyvom odlišného zloženia stravy sa odborníci snažia vysvetliť dobrý zdravotný stav juhoeurópskych (prímorských) národov, ktoré hoci naopak konzumujú značné množstvá mäsa (predovšetkým ovčieho) a bieleho pečiva, netrpia obehovými ochoreniami. Údajne im to nevadí, pretože ochranu zabezpečuje konzumácia veľkého množstva zeleniny, ovocia, olivového oleja, morských rýb a červeného vína. Povedal by som, že týmto konštatovaním sme sa veľa priblížili pravde, aj keď ...
Nesmiem zabudnúť na fakt, že úplne zabúdaným faktorom je - štítna žľaza. Ukázalo sa totiž, že v prípade, keď je z akýchkoľvek dôvodov znížená jej činnosť, prejaví sa to tiež poruchou regulácie tvorby cholesterolu.
Naozaj konzumovať významne menej vajec a mäsa? Najnovšie štúdie preukázali, že to môže, ale nemusí, byť účinné riešenie. Dajme tomu, že nie je vhodné jesť veľa vaječných žĺtkov. Teoreticky. Ale čo to sú detské piškóty, čo sú nové produkty, vnucované deťom v podobe "detských snackov"? Predsa - celé sušené vajcia a podradný tuk! Protiargument, že žĺtky obsahujú prospešný ovo-lecitín, železo a vitamíny, je správny, doteraz však nikto nerozhodol, či tieto pozitívne zložky vyvážia ony negatívne. On totiž sušený (alebo pečený) žĺtok obsahuje - oxidovaný cholesterol!
Keď akúkoľvek potravinu, obsahujúcu významné množstvo cholesterolu, vystavíte pôsobeniu vysokej teploty za prístupu kyslíka (bežné pečenie), dôjde k premene pôvodne "neškodného" cholesterolu na jeho škodlivú, oxidovanú formu. Avšak keď nahradíte živočíšne tuky, ktoré používate na smaženie, olejom, dopracujete sa k ešte horším výsledkom, hoci inou cestou. Keď záležitosť budeme brať "absurdne", potom ovar je omnoho menej nebezpečný ako pečená klobása (z ktorej navyše "bubákuje" rakovina).
Ak ste medzi tými, ktorí sú "v maléri", nepanikárte. Skutočne je možné použiť najprv cvičenia a "diétu", a to všetko podporiť prírodnými prostriedkami. Uvádzam to s plnou vážnosťou, pretože s tým mám veľmi dobré skúsenosti. Občas si tiež doprajte krátku hladovku, občas si "vyčistite" črevá aktívnym uhlím alebo chlorofylom a vlákninou, jedzte menej tučných údenín a syrov, ale predovšetkým nejedzte tučné sladkosti a hamburgery. Okrem toho jedzte viac vlákniny, než ste boli zvyknutí (predovšetkým zeleninu a strukoviny) a nebojte sa acidofilných plnotučných mliečnych výrobkov, ak nie sú sladené. Kombinujte olivový olej s čerstvým maslom.
Zahájte aktívnu prevenciu použitím esenciálnych mastných kyselín omega-3 (EPA + DHA), konjugovanej kyseliny linolovej (CLA), karnitínu, juky, zeleného čaju, cesnaku, vápnika s horčíkom a rôznych druhov vlákniny. Efekt je preukázaný serióznymi experimenty. Prospešné sú zmesi antioxidantov, ale hlavne koenzýmu Q10 a nikotínamid-u. Koenzým Q10 je pre osoby, používajúce statíny (typ lieku na cholesterol), nevyhnutný!
Na regulácii hladiny cholesterolu sa oveľa viac, než sa doteraz uvádza, podieľa genetická dispozícia. Cvičenie je v takom prípade nevýznamným faktorom, ako potvrdila štúdia, zverejnená v časopise American Journal of Clinical Nutrition, vol.82, no.1.pp.181-187. To neznamená, že nie je dôležité! Je, a to z celého radu dôvodov, medzi iným preto, že k tvorbe energie budete využívať stravou prijímané tuky a cukry a tak pozitívne ovplyvníte hladinu triglyceridov a naopak pozdvihnete produkciu ochranného HDL cholesterolu.
Ak mi až tak veľmi neveríte, zožeňte si materiály, venované cholesterolu, ktorých autorom je dr.Owen R.Fonorrow. Na nezmyselnosť teórie o negatívnom vplyve cholesterolu upozorňuje tiež ďalší materiál, publikovaný na webových stránkach americkej organizácie, ktorá sa volá "Los Gatos Longevity Institute". Tá odporúča najprv použiť spektrum kontrolných vyšetrení, popísané už skôr v texte.
Najprv heslovite vhodné doplnky: vápnik, symbiotické baktérie, rozpustná vláknina, sójové proteíny, kyselina orotová, niacín a jeho deriváty, rastlinné stanoly a hlavne mandle, Ich efekt je tak významný, že je možné ich využiť ako náhradu za statíny, ako uviedol v American Journal of Clinical Nutrition, vol.81, no.2, pp.380-387 dr. David Jenkins, svetoznámy propagátor vegetariánstva. To isté potvrdzuje štúdia, zverejnená v roku 2003 v Journal of American Medical Association. Ďalšími účinnými látkami sú koenzým Q10 a vitamín E (zmes tokoferolov a tokotrienolov), ako preukázala štúdia, zverejnená v renomovanom vedeckom časopise American Journal of Clinical Nutrition vol.81, no.2, pp.380-383.)
Skutočnou príčinou obehových ochorení nie sú saturované tuky ani cholesterol v potravinách. Dokonca naopak - niektoré štúdie už preukázali, že osoby, ktoré mali zvýšený cholesterol sa dožili vyššieho veku! Podrobnosti o "veľkej choelsterolové lži" môžete nájsť v nasledujúcich publikáciách: Dr.S.Ellison: "The Hidden Truth about choelsterolu Lowering Drugs", Dr.U.Ravnskov: "The Cholesterol Myth", dr.S.Fallon a M., enig: "Nourishing Traditions".
Ďalšia štúdia, vykonaná na univerzite v Sao Paule preukázala, že fytosteroly a rozpustná vláknina tiež znižujú cholesterol. Omega-3 zase znižujú triacylgylceroly (TAG), ale pritom zvyšujú celkový cholesterol, a to ako LDL tak HDL (American Journal of Clinical Nutrition, vol.82, no.1, pp.32-40).