Superfoods alebo superpotraviny

Superpotraviny - Svätý grál ľudskej výživy a pevného zdravia?

Štátom platení odborníci odporúčajú „pestrú stravu“ - údajne z ich pohľadu jednoduché riešenie, o ktorom ale nie sú schopní povedať, čo to vlastne je. Zatiaľ čo „tí ďalší“ rôzne, pre bežného „smrteľníka“, nieto ortodoxného odborníka vlastne bláznivé, zdraviu škodlivé alebo takmer nerealizovateľné výživové štýly. A keby len to. Do spektra názorov sa vklínili ďalší odborníci, ktorí sofistikovane a pritom reálne prezentujú ako riešenie ideálnej výživy konzumáciu takzvaných superpotravín. Pravda je, že toto sa deje už minimálne 10 rokov. Len k nám to ešte v plnom rozsahu „nedorazilo“. Aj keď... podľa toho, ako poznám realitu, snáď takmer polovica slovenskej ženskej časti populácie zapíja tabletku chlorelly zeleným jačmeňom. No, možno sa to časom ukáže ako zdravotná či dokonca „evolučná“ výhoda.

Zvyšok populácie, vrátane drvivej väčšiny lekárskej verejnosti si pri zmienke o „superpotravinách“ či popíjaní nejakej na prvý pohľad odpornej zelenej brečky (ja tomu láskyplne hovorím "žabí hnev"), klope na čelo alebo hovoria o podvode. Táto časť populácie má zase inú „evolučnú“ výhodu - neznečistili si mozog nezmyslami. Alebo je to všetko inak?

Než sa pustím do (veľmi stručného) opisu „superpotravín“, musím pripustiť, že v radoch odborníkov aj tzv. poučených laikov panuje zásadná nesúrodosť názorov. Môžem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti, ako autor publikácií, aj ako aktívny účastník diskusií na facebooku. Jasne, každý má právo na vlastný názor. Dobre. Lenže niečo je osobný laický názor (názor na čokoľvek má aj každý krčmový povaľač) a niečo iné je názor, vyplývajúci z hlbokého štúdia problematiky. Ale aj v tomto prípade je to stále len (i keď odborný) názor. Nikto nie je dokonalý, nieto veda. Kto vie, čo sa za 20 rokov dozvieme o zdravotnom stave tých z nás, ktorí celé roky popíjali zelený jačmeň či konzumovali surovú potravu (raw food)?

Čo je to superfood (alebo superpotravina)

Definícia „superpotraviny“ je relatívne jednoduchá. Je to tá, ktorá (na základe výskumu i dlhoročnej praktickej skúsenosti s jej používaním) vykazuje prevahu pozitívnych efektov na zdravie. Hlavne je to tá, ktorá vďaka obsahu niektorých špecifických látok môže pozitívne ovplyvniť zdravotný stav, prípadne dokonca prispieť k liečbe. Vyhľadávanie superpotravín možno zjednodušiť tým, že z kompletného sortimentu všetkých dostupných potravín (z celého sveta) najprv vyradíme tie, ktoré sú biologicky bezhodnotné alebo podľa súčasného stavu vedomostí dokonca škodlivé a tiež tie, ktoré sa pre ľudskú výživu absolútne nehodia.

Čo ostane? No, dajme tomu asi (minimálne) 50 potravín. Ak teda za potravinu prehlásime trebárs aj čaj. Prekvapilo vás to relatívne malé číslo? Chápem. Ja hovorím o základných potravinových zdrojoch, nie o z nich odvodených „priemyselných“ potravinách. Okrem toho ony superpotraviny možno rôzne „škatuľkovať“. Len v kategórii ovocia možno nájsť až 20 druhov. Na druhej strane kombinácia niekoľkých superpotravín môže byť použitá k formulácii celej rady potravinárskych produktov, prípadne k príprave „super-zdravých“ pokrmov. Nanešťastie nesprávnou kulinárskou úpravou možno aj zo zmesi niekoľkých superpotravín urobiť „odpad“.

Keď tu poskytnem zoznam tých najzákladnejších (super) potravín, ako s novými znalosťami naložíte? AK SOM BOL DOSTATOČNE PRESVEDČIVÝ, začnete zháňať čo najväčší počet z nich, a vďaka tomu zistíte, že neviete, ako ich zakomponovať do jedálnička, ako ich spracovať, kombinovať a nakoniec vám možno dôjde, že vám to vôbec nechutí, ba dokonca vás začne bolieť brucho. A začnete „s láskou“ spomínať na cestoviny s kečupom alebo bôčik s kapustou.

Problém dostupnosti

Ako ste uspeli so zháňaním? Ono sa vám môže stať, že polovicu tých „zázračných“ potravín nezoženiete. A ak áno, tak už prvý pohľad na cenu vás vyženie z obchodu. Chápem, ale pritom bežne dostupné superpotraviny, napríklad brokolica či mrkva, rozhodne drahé nie sú. No pravda, sú drahšie ako pár rožkov, že?

Problém kvality

S kvalitou superpotravín je to rovnaké ako s bežnými konvenčnými, ja tomu hovorím „priemyselnými“, potravinami. Začnete sa napríklad kŕmiť orieškami a zistíte, že sú zatuchnuté alebo dokonca plesnivé, prípadne oboje. Kúpite si sušené ovocie, a ak neviete, že konvenčné je konzervované siričitanmi, až tak dobre ste neurobili. Kúpite si hrozienka a možno si neskôr prečítate, že sú plesnivé, ak sa k vám dostane informácia zo štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie. Alebo sa to nedozviete a len sa čudujete, prečo vám je po tom superzdravom jedle tak zle. A to ešte zďaleka nevieme, čo všetko nevieme... :)  Zoženiete si bio-chlorellu a na internete zistíte, že ani to neznamená absolútnu „čistotu“, pretože istý producent z Kórey predáva konvenčnú, ale tá je pritom ešte viac „bio“ ako tá „bio“. Ale za dvojnásobnú cenu. Zvláštne? Možno, ale len preto toho, kto sa nevyzná v legislatíve, potravinárskom práve a nevie, čoho sú schopní producenti, tlačení konkurenciou a túžbou po rýchlom zisku.

Problém ceny

Tento faktor je, obávam sa, základnou prekážkou väčšieho rozšírenia použitia superpotravín (asi ako bio-potravín). Koho by nenaštvalo, keď si kúpi niekoľko super drahých superpotravín a doma zistí, že si ich v obchode dôkladne neprehliadol, neprečítal si etiketu, neopýtal sa predávajúceho na kvalitu a „čerstvosť“ (toto môže byť prípad tropického ovocia, napríklad ananásu alebo avokáda), čerstvých čínskych húb (shitake), apod. A potom tie potraviny musí nakoniec doma vyhodiť.

Cena väčšiny superpotravín však bez diskusie výrazne prevyšuje cenu konvenčných potravín. Niet divu, pre nás Stredoeurópanov sa potraviny tohto typu väčšinou dovážajú z ďaleka.

Viem, že je vám jasné, že „za kvalitu sa platí“. Ja to prirovnávam k automobilom. Môžeme jazdiť a dokonca všelikde dôjsť  v Trabante, rovnako ako v Mercedese. V tom Trabante však nedocestujeme tak ďaleko (a v zime v ňom aj zmrzneme) a hlavne to bude trvať dlho. Keď vystúpime, nebudeme schopní sa poriadne hýbať. A tiež nám tak dlho nevydrží a budeme ho neustále, aj keď za málo peňazí, opravovať. S jedlom je to rovnaké. S celoživotne podradnou stravou naozaj dlho byť zdraví nevydržíte a je otázkou, ako dlho budete žiť. Áno, pripúšťam, že máte pravdu, keď mi budete oponovať, že vysokého veku sa dožívajú aj ľudia, ktorí rozhodne celý život nejedli len superpotraviny, vlastne nejedli ich vôbec. Áno, tak to na svete chodí - výnimky potvrdzujú pravidlo. Je však zradné myslieť si zrovna o sebe, že ja som a budem tá výnimka. Pripúšťam, že konzumovať takmer výhradne len superpotraviny je nemožné. No, a teraz som tomu „nasadil korunu“. Je vymaľované. Takto poučení sa pokorne vrátite ku gulášu s ôsmimi knedľami...

Problém potravín, pochádzajúcich z iných kontinentov a zemepisných šírok

Predpokladám, že ste sa už tiež zoznámili s tvrdením niektorých „osvietených“ propagátorov zdravej stravy, že človek by mal jesť len to, čo rastie v jeho podnebnom pásme. Dobre, ale to by sme mali naozaj obmedzený jedálniček. A hlavne, asi by sme nekonzumovali väčšinu „superfoods“. Ale ani to nie je všetko. Superpotraviny sa v niektorých prípadoch musia vopred vhodným spôsobom spracovať. To vie len ich producent. A tak ďalej. Rozhodne si však nemyslím, že mnohé z dovážaných „exotických“ potravín sú pre nás zdrojom alergie, intolerancie či iných problémov. No iste, pár sa ich nájde, ale rovnaký problém vám predsa môže urobiť mlieko či lepok (z našej zemepisnej šírky), že?

Problém názorovej rozmanitosti odborníkov

Najväčší problém so širším použitím superpotravín vidím nielen v cene, ale aj v častých negatívnych vyjadreniach odborníkov, vrátane lekárov. Dokonca je to tak, že napriek preukazným štúdiám nakoniec štátne orgány vyhlásia, že síce existujú „nejaké zaujímavé“ štúdie, ale napriek tomu stále chýbajú definitívne dôkazy. Dokonca to môže dôjsť tak ďaleko, že tieto orgány pre laika úplne nepochopiteľne zakážu dovoz a predaj niektorých „funkčných potravín“, ktorých základom sú niektoré byliny či huby. Musím teda znovu pripomenúť, že aj v tomto prípade ide o dôsledok vplyvu farmaceutických koncernov.

Sú tie superpotraviny naozaj tak super?

Už sme to predsa riešili. Ale čo takto konkrétne superpotravinový jedálniček?

RAŇAJKY: Krátko sparené bio ovsené vločky s vlašskými orechmi, chia semienkami, plodmi goji, čučoriedkami a ricottou, zaliate kokosovým „mliekom“ z mladého kokosu a mandľovým olejom. Alebo 3 bio vajcia namäkko, k nim zrelá bio paradajka, esejský chlieb a maslo ghí.

NA DESIATU nejaké tá chlorella spolu so spirulinou, jedno avokádo "eat me". 

NA OBED brokolicová polievka s quinoa a špenátom a vareným divokým lososom, ochutená ryžovým misom a pridanými wakame.

NA OLOVRANT nejaká chutná raw-torta z nepraženého kakaa, kokosového tuku a kešu orechov.

NA VEČERU tatarák z bio sviečkovej s čerstvým šalátom, ktorý polejete čerstvým dresingom zo žĺtkov bio vajec, kvalitného olivového oleja, bio balsamico octu a surového medvedieho cesnaku.

Ku koncu tejto vyčerpávajúcej analýzy musím pripustiť, že napriek tomu, že - teoreticky - budete mať dosť peňazí a znalostí, asi budete mať problém zohnať dostatočne široký sortiment v dostatočnej kvalite, zostaviť vhodný jedálniček a ak áno, potom hlavný problém bude dokázať okoliu, že vaše dobré zdravie je výsledkom cielene formulovaného "superjedálnička". Život je totiž dosť často „potmehúdsky“ a vy ako naschvál budete mať akési nepríjemné vrodené dispozície. Je možné, že ani všetky superpotraviny vám zdravie či ani život nezachránia. Ale kto vie, či by bez nich nebol váš život kratší?

Tak kde je ten zoznam? Skoro by som zabudol.

Najprv základný zoznam:

• Fazuľa
• Čučoriedky (prípadne aj ďalšie "berries", teda bobuľovité ovocie)
• Brokolica
• Ovos
• Pomaranče
• Tekvica (a jej semienka)
• Losos (divoký)
• Sója (? - pozri ďalej)
• Čaje pravý čierny aj zelený
• Paradajky
• Morčacie mäso
• Orechy (vlašské a mandle)
• Kefír
   

ALE: Fazuľu musíte vedieť kuchynsky spracovať, inak sa nafúknete ako balón (ideálne ku tvorbe bioplynu odporúčam kombináciu s kyslou kapustou a surovou cibuľou).

Čučoriedky - keď je najhoršie (v zime), funguje aj kvalitný džem alebo zamrazené plody.

Sója - Nesmie byť GMO, zato musí byť iba fermentovaná (pozri napríklad miso, tempeh a natto).

Paradajky rozhodne, ale pozor na šupky a hlavne na nedozreté „chemicky laboratórne“, rozumej hydroponicky v skleníku pestované plody.

O kvalite orechov sme už diskutovali.

Ako uvidíte aj v ďalšom texte, rozhodne by som si trúfol tento stručný zoznam rozšíriť o ďalšie superpotraviny. Tu sú:

• Kvalitná horká čokoláda, prípadne nepražené kakaové bôby
• Riasy: chlorela a spirulina
• Morská zelenina (wakame)
• Šťava z výhonkov pšenice a jačmeňa
• Zelenina čerstvá, sparená, aj v podobe štiav či naopak zapečená alebo krátko kvasená
• všetky možné druhy exotického ovocia: kokos, ananás, melóny, liči, goji, noni ... a rad ďalších, predovšetkým papája a avokádo
• Semienka: konopné, chia, ľanové
• Čínske a ďalšie druhy húb
• Celá rada byliniek alebo "pôvodných plodín"
• Včelie produkty

Celkom iste som na rad ďalších zabudol. A tiež ako obvykle nemám dosť „priestoru“. Treba popisovať ako a prečo pôsobí tá ktorá superpotravina? Až niekedy inokedy. Pripomeniem, že „kto hľadá, nájde sám“. Ak si bude myslieť, že mu to stojí za to. Ja som presvedčený, že to za to stojí.