Cestoviny pred športom – ÁNO či NIE?

Snáď žiadne jedlo nie je tak preceňované a medializované, pokiaľ ide (nielen) o výkon, ako cestoviny. Zdá sa, že je v povedomí cvičiacich hlboko zakorenené, že nemôžu urobiť krok do šatne  bez toho, aby  zakopli o misku s cestovinami.

Dnes sa do tej misky pozrieme hlbšie a zistíme, prečo to nemusí (a nemala by) byť vaša prvá voľba, keď si chcete pred pretekmi pochutnať.

Po prvé, to dobré:

Na papieri vyzerajú cestoviny celkom dobre. Môžu sa pochváliť relatívne nízkym glykemických indexom (ten meria, ako rýchlo sa po jedle zvýši hladina krvného cukru), poskytujú prísun sacharidov a dokonca aj bielkovín.  Môžu sa skladovať roky a ľahko sa pripravujú. Avšak, ako uvidíme, čo vyzerá dobre na papieri, nemusí byť nutne dobré v praxi.

Po druhé, to horšie:

Cestoviny – obyčajná stará biela varianta, ktorá sa objavuje vo špajzách po celej krajine – takmer úplne postráda akékoľvek stopové prvky vrátane minerálov a antioxidantov, ktoré v prvom rade robia z obilniny zdroj živín. Je to kvôli štruktúrnym zmenám, ktorými pšenica prejde pri spracovaní.

Ako sa dozviete z iných článkov, tak ideálnym zdrojom energie sú nespracované potraviny.

Už niekoľko vrcholových atlétov, s ktorými pravidelne spolupracujem, zaradili do svojej stravy bezlepkovú diétu a výsledok sa okamžite dostavil.

Ak chcete viac argumentov, tak odporúčam knihu – Naservírujte si víťazstvo, kde fenomenálny tenista Novak Djokovič opisuje, ako mu bezlepková strava pomohla k titulom.

Pšeničné cestoviny majú tiež vysoký obsah lepku – to je látka, ktorá sa nachádza v pšenici a jej príbuzných druhoch ako sú špalda a kamut (obdoba neprešľachtenej pšenice). Táto zložka potraviny vzbudzuje čoraz väčšie obavy. Viac ako 330 000 Kanaďanov – vrátane viac ako 73 000 detí – trpí celiakiou, stavom spôsobeným citlivosťou na lepok, ktorý spôsobuje poškodenie tráviaceho traktu. V SR nie sú presné údaje známe. Až 30 % prípadov u detí je na začiatku zle diagnostikovaná. Okrem toho je pšenica zaradená na zoznam 10 najväčších potravinových alergénov. Aby toho nebolo málo, pšeničná bielkovina ponúka veľmi nízku biologickú dostupnosť (rýchlosť, akou sú požité bielkoviny premenené na materiál užitočný pre funkciu tela).

Vzhľadom na toľko tienistých stránok obilovín odporúčam, aby ste pšeničné výrobky všeobecne konzumovali len zriedka. Voľte radšej sladké (bataty) alebo normálne zemiaky a ryžu. Všetky tieto potraviny sa ľahko pripravujú a majú dlhú a bezpečnú históriu konzumácie a je tu veľmi malá možnosť alergickej reakcie na ne.

Začnite myslieť inak, skúste tradičný prístup – zo zeme na stôl, minimálne spracované potraviny sú tou správnou voľbou pre váš výživový program.